Bolo vyššie nielen oproti predchádzajúcemu štvrťroku, ale aj medziročne.

Vyplýva to z utorňajších (21. 7.) zverejnených predbežných údajov Eurostatu. Zadlženie krajín platiacich eurom je ešte vyššie.

Celkový hrubý verejný dlh EÚ v prvom štvrťroku vzrástol nad 15,704 bilióna eur z viac ako 15,377 bilióna eur v závere vlaňajška.

V celej EÚ bolo pred rokom zadlženie na 81,4 percenta a celkový dlh presahoval 14,827 bilióna eur.

Najvyššiu mieru zadlženia v EÚ má aj naďalej Grécko, kde to bolo 143,5 percenta HDP. Nasledovali Taliansko (138,9 percenta), Francúzsko (117,6 percenta), Belgicko (109,1 percenta) a Španielsko (101,6 percenta).

Naopak, najnižšie zadlženie malo aj naďalej Estónsko (25,2 percenta). Nasleduje Dánsko (26,8 percenta), Bulharsko (28,5 percenta) a Luxembursko (29,2 percenta).

Zadlženie eurozóny predstavovalo na konci prvého štvrťroka 88,9 percenta HDP a zvýšilo sa tak oproti predchádzajúcemu štvrťroku, ako aj medziročne.

Eurostat dnes zverejnil aj štatistiku o vývoji deficitu verejných financií. V celej EÚ deficit v prvom štvrťroku klesol na 3,1 percenta HDP z 3,4 percenta na konci štvrtého štvrťroka, bol však vyšší ako pred rokom, keď predstavoval 2,9 percenta HDP.

Rozpočtové pravidlá EÚ označované ako Pakt stability a rastu stanovujú, aby sa celkové zadlženie držalo pod 60-timi percentami HDP. Schodok rozpočtu potom nesmie prekročiť tri percentá HDP. Kvôli dopadom pandémie Covidu-19 a potrebe zvýšeného financovania bola účinnosť týchto pravidiel až do roku 2024 prechodne pozastavená. (ČTK)