Leni Riefenstahlová, pôvodným menom Berta Helene Amalie Riefenstahl, sa narodila 22. augusta 1902 v Berlíne.
Bola to nemecká režisérka, herečka, producentka a fotografka, ktorá sa stala známou najmä pre svoje dokumentárne filmy z 30. rokov 20. storočia. Tie dramatizovali moc a okázalosť nacistického hnutia.
Od jej narodenia ubehlo v pondelok (22. 8.) presne 120 rokov.
Filmové začiatky
Riefenstahlová študovala maľbu a balet v Berlíne. V rokoch 1923 až 1926 vystupovala v tanečných programoch po celej Európe.
Svoju filmovú kariéru začala ako herečka v „horských filmoch“ – type nemeckého filmu, v ktorom hrá dôležitú úlohu príroda, najmä horská krajina. Nakoniec sa stala režisérkou tohto žánru.
V roku 1931 založila spoločnosť Leni Riefenstahl-Produktion. Svoj prvý veľký celovečerný film Modré svetlo režírovala v roku 1932. Film bol dobre prijatý. Zaujal i samotného Adolfa Hitlera.
Neskôr počula Hitlera hovoriť na verejnom zhromaždení a bola očarená jeho rečníckym štýlom a schopnosťou ohúriť publikum.
Nacistická produkcia
Hitler videl Riefenstahlovú ako režisérku, ktorá dokáže pomocou estetiky vytvoriť obraz silného Nemecka presiaknutého wagnerovskými motívmi sily a krásy.
S podporou nacistickej strany režírovala filmy, ktoré vyzdvihovali hodnoty fyzickej krásy a árijskej nadradenosti. Patrí medzi nich aj Víťazstvo viery, krátky námet na objednávku Adolfa Hitlera.
Rovnako sa tam môže zaradiť aj film Triumf vôle. Išlo o dokumentárnu štúdiu o zjazde nacistickej strany v Norimbergu v roku 1934, ktorá zdôraznila jednotu strany, predstavila vodcov nemeckému ľudu a ukázala svetu nacistickú moc.
Zaň získala nielen Národnú cenu, ale v roku 1935 v Benátkach aj cenu za najlepší zahraničný dokumentárny film. Na svetovej výstave v Paríži si v roku 1937 odniesol zlatú medailu.
Ako uvádza portál Britannica, Olympia bola dvojdielnym filmom o olympijských hrách v roku 1936, ktorý získal chválu pre efektívnosť hudby a zvukových efektov vytvorených štúdiom. V roku 1956 ho zaradili medzi desať najlepších filmov sveta.
Jej filmy uznávali pre bohaté hudobné partitúry, filmovú krásu scén úsvitu, hôr a vidieckeho nemeckého života. Rovnako aj pre brilantný strih.
Semienko pochybnosti
Podľa jej vlastného vyjadrenia mali príchod druhej svetovej vojny a rýchla eskalácia násilia za nacistického režimu nepriaznivý vplyv na jej kariéru.
Na začiatku „poľskej kampane“ sa zdalo, že incident otriasol jej dôverou v hnutie, ktoré oslavovala vo filmových obrazoch.
Počas sprevádzania nemeckých jednotiek pri Konskie bol filmárka svedkom popravy poľských civilistov zastrelených ako odvetu za útok partizánov na nemecké jednotky.
V ten deň režisérka opustila natáčanie, aby u Hitlera osobne protestovala proti takémuto svojvoľnému násiliu. Tento incident do nej zasial semienko pochybnosti, no nezabránilo jej to nafilmovať Hitlerovu triumfálnu prehliadku vo Varšave len o niekoľko týždňov neskôr.
Život po vojne
Keďže jej filmy pomohli nacistickej filozofii, Riefenstahlovú po druhej svetovej vojne zadržali spojenecké sily. Hoci ju vyšetrovaním oficiálne zbavili spoluúčasti na nacistických vojnových zločinoch a klasifikovali iba „ako nasledovníčku režimu“, ostala na čiernej listine.
Veľkú časť svojho neskoršieho života venovala fotografii. Ako šesťdesiatročná odišla do Afriky, kde v núbijskej oblasti mapovala životný štýl domorodcov. Žila medzi nimi niekoľko rokov, počas ktorých sa naučila ich jazyk.
Vyše sedemdesiatročná sa začala venovať potápaniu. S expedíciou sa dostala do Červeného mora, Karibiku či Indického oceána.
Koralové záhrady a Zázraky pod vodou sú zbierky jej podvodných fotografií. V roku 2002 vyšiel dokument o morskom živote Dojmy pod vodou.
Vo veku 91 rokov mala Riefenstahlová rozhovor pre vysoko oceňovaný dokument režiséra Raya Müllera. Volal sa Sila obrazu: Leni Riefenstahlová alebo Úžasný, hrozný život Leni Riefenstahlovej.
Tam sa sama odhalila ako nepopierateľne brilantná žena s hlboko zmiešanými pocitmi z jej spojenia s Treťou ríšou. Memoiren (Pamäte) z roku 1987 sú jej autobiografiou.
Ako uvádza portál Holocaust Encyclopedia, počas svojej dlhej kariéry dosiahla novú estetiku vo filme a zaviedla prelomové filmové techniky. Nikdy ale nemohla uniknúť svojmu minulému spojeniu s nacistickou propagandou a až do konca svojho života zostala kontroverznou postavou.
Zomrela 8. septembra 2003 vo veku 101 rokov na rakovinu v nemeckom Pöckingu.
