Naše lesy skrývajú nebezpečné dedičstvo, množstvo nevybuchnutej munície z druhej svetovej vojny. Napriek jasnej hrozbe štát aktívne výbušniny nevyhľadáva, ani nezneškodňuje a amatérskym hľadačom túto činnosť zakázal.
Štát ich aktivity považuje za nepovolené zásahy do archeologických nálezísk. Vyhľadávanie munície je trestné. Nerušene tak striehne na náhodných okoloidúcich.
Pred 80 rokmi sa na našom území toho odohrávalo omnoho viac, ako nám pripomínajú na jar a v lete dva štátne sviatky. Zem o tom stále vydáva svedectvá.
Koľko munície sa nachádza v slovenských lesoch, zisťovala v relácii Reportéri redaktorka STVR Monika Mannová:
„My sme sa len išli popozerať do lesa, prechádzali sme sa hodiny a za ten čas sme ponachádzali rôzne železné pozostatky, munícia tam všelikde po zemi je,“ opisuje priaznivec vojenskej histórie Peter.
„Boje tu zanechali naozaj veľké množstvo stôp v teréne, či už sú to zákopy, bunkre, okopy, protitankové priekopy a samozrejme v nich aj nálezy, čiže ako to my voláme – militárie,“ vysvetľuje vojenský historik a archeológ Pavol Steiner.
Domnieva sa, že na bojiskách sa ešte určite nachádza veľké množstvo munície aj súčasti výstroja vojakov oboch bojujúcich strán.
„Väčšina nálezov pochádza z miest, kde sa odohrala najväčšia tanková bitka na území Slovenska vo februári 1945 počas nemeckej operácie neďaleko Štúrova. No a tam ešte stále možno nájsť v okolí na poliach celé kusy pancierových plechov z bojových vozidiel,“ približuje Steiner.
Ročne sa nájdu stovky kusov
Pyrotechnik Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Jaroslav Horník uvádza, že sa za rok v rámci Slovenska nájde niekoľko stoviek kusov munície. „Závisí to od lokality, kde prebiehali boje, prípadne kde sa nachádzali sklady výbušnín,“ dodáva.
„Je to oblasť stredného toku Hrona. V oblasti severne od Levíc je to Dargov horský priechod východne od Košíc. Je to Dukliansky priesmyk,“ dopĺňa vedúci odboru archeológie Pamiatkového úradu Peter Bisták.
„Najviac výjazdov na muníciu býva v banskobystrickom kraji. A zasa paradoxne, možno najväčší počet kusov munície sa nachádza v nitrianskom kraji,“ informuje Horník. Dodáva, že práve na juhozápadnom Slovensku sa odohrali najťažšie boje druhej svetovej vojny.
„Chcel som sa na tie miesta, kde boje počas druhej svetovej vojny prebiehali, pozrieť. Prešli sme lesy a našli tam rôzne zvyšky určitých artefaktov z vojny alebo munície, čo tam nechali armády, ktoré tam bojovali,“ hovorí priaznivec vojenskej histórie Peter.
„Vzhľadom na intenzitu bojov je logické, že bojujúce jednotky nestihli vyplytvať všetku muníciu a pri rýchlych presunoch, či už pri útoku alebo ústupe. Jednoducho, munícia zostávala na mieste veľakrát funkčná, nevybuchnutá,“ vysvetľuje Steiner.
„Výbušniny používané v munícii sú funkčné. Takmer neobmedzenú dobu alebo v našich podmienkach určite 100 rokov. Pomerne nebezpečným nálezom sú puškové granáty nemeckej výroby, ktoré sa vystreľovali zo špeciálneho nadstavca na puške,“ spomína Horník.
Upozorňuje, že zapaľovač je veľmi citlivý a aj pri slabom náraze na prednú časť môže dôjsť k výbuchu. Podľa Horníka muníciu odkrýva erózia pôdy, preto je bežná vec, že človek o ňu náhodne zakopne.
Munícia v hlavnom meste
O nevybuchnuté delostrelecké míny zakopol ešte v 90. rokoch na bratislavskej Železnej studničke aj Štefan Meszároš. Volal políciu. S detektorom kovov potom v spolupráci s pyrotechnikmi vyhľadával pozostatky munície niekoľko rokov.
„Vždy som niečo našiel, označil som si to, a potom to bola pyrotechnika. Ten prišiel, buď to zničil na mieste, alebo si to zobral na trhaciu jamu. No dostal som od neho školenie, čo nesmiem, samozrejme,“ opisuje bývalý amatérsky hľadač munície Štefan Meszáros.
Lesný terén v hlavnom meste podľa množstva nálezov miestami pripomína mínové polia.
„Všetko nasvedčuje tomu, že sa tam nachádzal muničný sklad alebo skupina muničných skladov, ktoré boli nie veľmi odborným spôsobom zlikvidované. Munícia nebola všetka privedená k výbuchu, ale bola z veľkej časti rozhádzaná do okolia,“ predpokladá pyrotechnik Jaroslav Horník.
Aj Meszáros odhaduje, že sa v tejto oblasti nachádza ešte veľa munície. „A zaujímavé je ešte na tom to, že keď je to uzavreté, že je to kompletné, tak vnútri je to ako nové,“ dodáva.
Podľa Horníka sú najčastejším nálezom delostrelecké míny, no našli už aj protipancierovú nemeckú zbraň, tzv. Panzerfaust. Slúžila na boj proti obrneným cieľom, predovšetkým proti tankom.
„Stretnúť sa s niečím takým v teréne, či už pri turistike alebo zbieraní húb, je pomerne nebezpečné,“ upozorňuje vojenský historik a archeológ Pavol Steiner.
Horník si spomína na minimálne dva prípady, keď na to ľudia doplatili. „Väčšinou prípady boli ale spojené s tým, že ľudia nielenže to našli a náhodne s tým niečo urobili, ale cielene sa snažili rozoberať muníciu,“ dodáva.
Systematické odmínovanie nemáme
Väčšinu predmetov nájdu ľudia náhodne – pri stavebných výkopoch alebo prechádzkach v prírode. Napriek tomu, že prípadov pribúda, polícia ani armáda sa celoplošnému vyhľadávaniu zvyškov munície nevenujú.
„Po skončení druhej svetovej vojny mali na starosti odmínovanie na Slovensku hlavne armádni pyrotechnici. V súčasnosti to vykonávajú prevažne súkromné spoločnosti, a to najmä pred stavebnými prácami. Ministerstvo vnútra má od roku 1952 na starosti likvidáciu takejto munície,“ informuje hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
Podľa Jaroslava Horníka sa systematické odmínovanie územia na Slovensku nerobí. V uplynulých desaťročiach túto prácu vykonávali dobrovoľníci. S pomocou detektoru kovov a v spolupráci s políciou pomohli zneškodniť tisíce kusov stále nebezpečnej munície.
„Takto som vlastne suploval povinnosti iných. A zničili sme spolu 756 kusov munície.
Bola to delostrelecká munícia, ručné granáty a tisíce nábojov,“ prezrádza bývalý amatérsky hľadač munície Štefan Meszáros.
„Všetko, čo sme aj v lesoch našli, nikdy sa toho nedotýkame. Zapíšem si súradnice, aby sme to vedeli potom nahlásiť. Potom prichádza policajný pyrotechnik po obhliadke hliadkou,“ hovorí priaznivec vojenskej histórie Peter.
Činnosť dobrovoľných hľadačov obmedzil zákon
Hájek informuje, že v roku 2024 zlikvidovali viac ako 600 kusov munície rôzneho kalibru a 350 kíl munície kalibru do 20 milimetrov.
Peter opisuje, že muníciu najčastejšie nachádzali v Dargovskom priesmyku, ale i na Soroške. „Na Soroške sú mínometné granáty, čo používali buď Nemci, Rusi alebo iné armády, ktoré tam bojovali. Najčastejší nález sú 82 milimetrové, alebo potom menšie náboje do pušiek, zbraní samopalov alebo do diel,“ dodáva.
„Pyrotechnici policajného zboru vítajú takéto oznámenia o nálezoch, pretože môžu bezpečne zlikvidovať muníciu. Takéto konanie ide podľa zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii,“ avizuje hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
Činnosť dobrovoľných hľadačov však v roku 2002 obmedzil nový Pamiatkový zákon a celkom ju zakázala jeho novelizácia z roku 2009, ktorá sa premietla aj do trestného zákona. Munícia z druhej svetovej vojny odvtedy patrí medzi archeologické nálezy a môžu ju cielene vyhľadávať iba archeológovia s licenciou.
„To znamená, že žiadna osoba, ktorá nie je oprávnená, nemôže akýkoľvek. archeologický nález vyhľadávať,“ informuje odborníčka na trestné právo Eva Mišíková.
„Pamiatkový zákon jednoznačne hovorí, že archeologickým nálezom je každý artefakt, každý predmet vyrobený človekom, nájdený pod zemou alebo pod vodou, z pred roku 1918. Plus militárie do roku 1946, čiže jednoznačne ide o militárie z druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje vojenský historik a archeológ Pavol Steiner.
Mišíková pripomína, že trestný zákon „zakotvuje trestný čin znehodnocovania archeologického dedičstva“. „Ktorý vyzdvihovanie archeologických artefaktov s pomocou detektoru, vyslovene s pomocou detektoru klasifikoval ako trestný čin,“ dopĺňa Steiner.
Steiner uznáva, že slovenská pamiatková legislatíva patrí k tým prísnejším, no dodáva, že to vyplýva zo skúseností slovenských pamiatkarov a archeológov.
Nelegálna archeológia
Dôvodom sprísnenej novely zákona, ktorý zakazuje vyhľadávať historické artefakty – a medzi nimi i muníciu – bolo podľa pamiatkarov predovšetkým vykrádanie archeologických nálezísk. Mnohí hľadači od 90. rokov vraj s detektorom prehľadávali aj vzácne historické lokality.
„Odhaduje sa, že nelegálnych hľadačov, archeologických nálezov s detektorom kovov, je niekoľko tisíc,“ uvádza vedúci odboru archeológie Pamiatkového úradu Peter Bisták.
Podľa Steinera si týmto ľudia obohacovali svoje súkromné zbierky či v horších prípadoch s nálezmi obchodovali za hranicami.
„Nelegálna archeológia existuje, žiaľ, aj na Slovensku. Páchatelia priestupkov či trestných činov konajú pod hrozbou sankcií, ktoré sú pomerne vysoké,“ uvádza v písomnom stanovisku Petra Bačinská z oddelenia komunikácie ministerstva kultúry.
Zákon chráni historické poklady, no rovnako ponecháva driemať pod zemou aj nebezpečné míny, granáty či náboje. Pamiatkari i polícia majú podrobné mapy nálezov. Ich vyhľadávaniu sa však okrem piatich licencovaných archeológov nevenuje nikto. Iba niekoľko nadšencov.
„Detektoring je na Slovensku zakázaný, ale všetko, čo sme našli, bolo prechádzaním sa po lese a skúmaním terénu bez pomôcok,“ hodnotí Peter.
„Vonkoncom to nie je tak, že sú tu nejakí zlí archeológovia, ktorí nikoho nepustia k svojej práci, práve naopak. My sme veľmi radi, pokiaľ takáto spolupráca nastane,“ konštatuje Steiner.
V Česku hľadanie nie je zakázané
Ako pyrotechnik Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Jaroslav Horník uvádza, existuje veľa nadšencov, ktorí sa zaoberajú vojenskou históriou a zároveň majú znalosti v munícii.
„Pokiaľ ide o detektoristov, ktorí spolupracujú s políciou na vyhľadávaní hlavne funkčnej živej munície, ktorú potom policajný pyrotechnici zneškodňujú, to je úplne iná kategória,“ podotýka Steiner.
„Samozrejme, boli by sme najradšej, keby k takýmto nálezom bol privolaný archeológ, ktorý by to vyhodnotil z odborného a historického hľadiska,“ dodáva s tým, že tzv. detektorista svojím zásahom môže zničiť nálezové okolnosti.
„To, čo je pre laika len kopa hrdzavého železa, pre nás sú to nálezy, ktoré posúvajú naše poznanie udalosti vpred,“ upozorňuje Steiner.
Pripomína tiež, že v Českej republika je individuálnym hľadačom s detektorom umožnené hľadať. „Ale po jeho nájdení už musia privolať archeológa, ktorý vykoná patričné úkony,“ upozorňuje.
„V Českej republike nie je samotné používanie detektorov kovov zakázané. Nálezy munície sa nepovažujú za chránené archeologické nálezy. Vzhľadom na ich nebezpečnosť je nutné okamžite privolať políciu, ktorá nájdenú muníciu ničí,“ informuje v písomnom vyjadrení Hana Malá z odboru komunikácie českého ministerstva vnútra .
Záujem štátu je nízky
„Ak nie je dostatok odborných archeológov, stojí to za úvahu, ale je to vecou pamiatkového úradu, aby nastavil nejakú spoluprácu s týmito ľuďmi,“ domnieva sa odborníčka na trestné právo Eva Mišíková.
Navrhuje napríklad z amatérskych hľadačov vytvoriť platformu, „spolupracovníkov, ktorí by možno za odmenu vyhľadávanie vykonali“.
Priaznivec vojenskej histórie Peter si predstavuje, že by takýchto hľadačov mohli vyškoliť. „A na dobrovoľníckej báze by mohli chodiť s povolením, vyhľadali by predmety a čistili tak lesy a viac ich vysanovali,“ dodáva.
„Zrejme bude treba hľadať rovnováhu medzi spoluprácou polície s konkrétnymi osobami, o ktorých vedomosti majú, že takéto predmety vyhľadávajú,“ myslí si Mišíková.
„Tak, ako je uvedené v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 – 2027, vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany,“ uvádza v písomnom stanovisku Petra Bačinská z oddelenia komunikácie ministerstva kultúry.
Vojenský historik a archeológ Pavol Steiner netají, že by ich potešil väčší záujem štátu a samospráv, najmä o financovanie výskumov.
„Aby sme mali, v prvom rade, zmapované všetky bojiská, ktoré by sa takto mohli stať evidovanými archeologickými lokalitami. To sa už potom s tým omnoho lepšie pracuje,“ dodáva.
„Keby bola taká možnosť, že ľuďom ako ja by niečo napríklad štát zaplatil, tak by do roka toho nebolo v lesoch nič,“ uzatvára priaznivec vojenskej histórie Peter.
