Vlani zbankrotovalo najviac firiem a živnostníkov za posledných desať rokov. Najviac bankrotov vyhlásili v Bratislavskom kraji a najmenej v Nitrianskom. Naopak, reštrukturalizácií, ktoré by mali firmy zachraňovať, bolo za posledných päť rokov najmenej.
Dôvodmi bankrotov sú napríklad náročné a nákladné zamestnávanie ľudí, zložitá administratíva, vysoké ceny energií alebo zdanenie. Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka je problémom aj negatívne nastavenie spoločnosti proti podnikateľom.
Prečo na Slovensku zbankrotovalo tak veľké množstvo firiem a živnostníkov, zisťovala v relácii Správy redaktorka STVR Dominika Welterová:
„K tomu prirodzene prispieva dlhoročná antikampaň zo strany nemálo politikov, ktorí podnikateľov ak nie priamo považujú za nepriateľov, tak ich minimálne majú za dojné kravy, o ktoré sa netreba starať a ktoré len majú poskytnúť to, čo politici zrovna potrebujú,“ dodáva.
Ako Hošták uvádza, ak by bolo priaznivé nastavenie podnikateľského prostredia jednou z prioritných tém, aj bankrotov firiem a živnostníkov by bolo menej.
Zatiaľ, čo konkurzov, ktoré znamenajú úplné ukončenie činnosti firmy, pribúda, reštrukturalizácií, vďaka ktorým je možné podniky v problémoch zachrániť, je najmenej za posledných päť rokov.
„Výrazným spôsobom sa zmenili podmienky pre povolenie reštrukturalizácie. Sprísnili sa takým spôsobom, že podnik musel vrátiť svojím veriteľom minimálne 50 percent z ich pohľadávok. A potom v nasledujúcich obdobiach, ešte doplácať zvyšné pohľadávky,“ ozrejmuje hlavná analytička Slovak Credit Bureau Jana Marková.
Nevýhodná reštrukturalizácia
Reštrukturalizácia sa stala pre podnikateľov nevýhodná. K sprísneniu podmienok prišlo po reštrukturalizácii Váhostavu, ktorý následne nevyplatil faktúry skoro 700 dodávateľom, z toho 90 živnostníkom.
Podľa analytičky Markovej je znepokojujúce hlavne množstvo firiem, ktoré prichádza do konkurzu s minimálnym majetkom.
„Štatutárni zástupcovia nekonajú s odbornou starostlivosťou, nesledujú pravidelne finančnú situáciu podniku a vtedy ani neprijímajú žiadne opatrenia, ktoré by mohli tú situáciu zvrátiť,“ podotýka Marková.
Podnik, ktorý sa dostane do konkurzu, by mal svoj majetok predať. Peniaze, ktoré mu po predaji ostanú, rozdelí medzi svojich veriteľov. V prípade, ak firma ide do konkurzu už bez majetku, faktúry dodávateľov ostanú nevyplatené a ľudia zvyčajne bez peňazí.
