Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa. Vyhlásil to v stredu (19. 2.) v rámci výjazdu do Komárna prezident SR Peter Pellegrini.
„Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci,“ povedal Pellegrini.
Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.
„Najprv samit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín. Teraz ďalší samit, ktorý má byť v stredu, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne!“ uviedla hlava štátu.
“Nerozumiem, ako nemôže byť na samit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri,“ podotkol Pellegrini. Podčiarkol že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote.
Francúzsko v stredu popoludní hostí v Paríži druhý samit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov. Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru.
Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok (17. 2.) boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.
Kaliňák hovorí o hystérii
K zvolávaným samitom sa vyjadril aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Pondelkový i stredajší neoficiálny samit sú podľa neho viac-menej hysterickou reakciou na minulotýždňové vyjadrenia amerického viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
„Pritom on nehovoril o Ukrajine, on len vyzval Európu, aby sa vrátila k demokratickým princípom, ktoré v predchádzajúcom období sama porušovala,“ upozornil Kaliňák.
Nechápe rovnako „hystériu“ predstaviteľov európskych mocností z neprítomnosti EÚ na rozhovoroch o Ukrajine, ktoré sa iniciovali. „Ja nevnímam tieto rozhovory ako rozhovory Ruska a USA, ale ako rozhovor toho, kto chce sprostredkovať rokovanie o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou,“ vysvetlil.
„Načo tam má byť pri tomto rokovaní EÚ, ak doteraz sa zubami-nechtami rokovaniu s Ruskom bránila,“ podotkol.
Odmietol zároveň, že neúčasť Slovenska na samitoch by bola vyjadrením nedôvery spojencov v EÚ. Poukázal na to, že samity majú neoficiálny charakter a iniciovali ich štáty, zvažujúce vyslanie vojakov na mierové misie na Ukrajine.
„My sme jasne deklarovali, že tam vojakov nepošleme,“ pripomenul. Dodal, že predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) je v rámci témy Ukrajiny a negociácií o vývoji situácie v kontakte s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.
Neúčasť neznamená izoláciu
Ani podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD) si nemyslí, že by neúčasť Slovenska na rokovaniach znamenala izoláciu. „Európa si teraz skôr vyjasňuje pozíciu, čo chce vlastne robiť vo vzťahu k Ukrajine,“ upozornil.
Je presvedčený, že aktuálne samity nie sú šťastným formátom. „Skôr ako rozdeľovať Európu tým, kto bol a nebol pozvaný, by bolo lepšie, keby si štáty vyjasnili svoju národnú pozíciu k budovaniu budúcej bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá je rozpadnutá. Všetci musíme prispieť k európskemu bezpečnostnému domu,“ zdôraznil.
