Vodný slalomár Matej Beňuš patrí medzi najúspešnejších slovenských športovcov. Ako účastník troch olympijských hier a držiteľ dvoch cenných kovov spod piatich kruhov sa pevne zapísal do histórie slovenského športu. Aj preto bol hosťom Marcela Merčiaka v relácii Tichý hlas velikánov.
Celkový víťaz prestížnej ankety Športovec roka 2024 pochádza zo športovej rodiny. Jeho otec bol moderný päťbojár a mama reprezentantka Československa vo vodnom slalome a neskôr trénerka. „Nemal som na výber. V lodenici som vyrastal, odmala som chodil na splavy,“ zaspomínal si na svoje začiatky.
V detstve sa venoval aj iným športom, ale napokon si vybral vodný slalom. „Hral som hádzanú, futbal a chvíľu som chodil aj na basketbal. Bol som taký všestranný. Veľmi mi pomohlo, že v mladosti som robil všetky možné športy. Potom mi voda nejako prischla, zistil som, že mi to ide a začalo ma to aj baviť. Dôležité bolo, že sme boli dobrá partia chalanov, s ktorou sa stretávam doteraz,“ dodal.
Nevraživosť medzi pretekármi nebola
Veľký vplyv na Beňušovu kariéru mal aj legendárny krajan, päťnásobný olympijský medailista, Michal Martikán, ktorý bol neskôr jeho konkurentom na divokej vode.
„Celému slovenskému vodnému slalomu veľmi pomohlo, že sme mali zlatú éru s Martikánom, Elenou Kaliskou a bratmi Hochschornerovci. Chodili na všetky Slovenské poháre a my sme ich sledovali, obkukávali ich a natáčali si ich. Veľmi výrazne pomohli našej mladšej generácii. Fantastické bolo, že Slovenský pohár mal kvalitu ako Svetový pohár,“ pochválil zlatú éru slovenského vodného slalomu 37-ročný športovec.
Jednou z bášt vodného slalomu na Slovensku je Liptovský Mikuláš, druhá silná skupina pochádza z dunajského prostredia. Rivalitu a nevraživosť medzi obomi skupinami Beňuš nikdy necítil.
„Nikdy som takéto interné veci neriešil. Keď je niekto dobrý, je jedno odkiaľ je. Keď niekto nemá dobré srdce, tak je tiež jedno, odkiaľ je. Skôr tréneri alebo vedenie mali častejšie nejaké nezhody. My športovci sme si šli za svojím snom a zákulisné veci nechali na vedenie,“ nechal sa počuť.
Nad tým, že by reprezentoval inú krajinu ako Slovensko nikdy vážnejšie nepremýšľal: „Keď som mal okolo 19 alebo 20 rokov, som možno mal takú úvahu. Nikdy som však neuvažoval nad tým, že by som do toho išiel a spravil som dobre,“ uzavrel.
Slovensko zaostáva za veľmocami
Pretekári vo vodnom slalome v kategórii C1 sú v súťažnom dianí odkázaní ako jednotlivci len sami na seba, čo je psychicky extrémne náročné. Beňuš bol tlaku vystavený už od puberty, a tak sa postupne naučil s tlakom pracovať.
„Od štrnástich rokov som bol väčšinou vo finále, takže som si na to zvykol. Snažím sa celý život vzdelávať, pracovať na sebarozvoji, počúvam rady mentálnych trénerov a celý život na sebe skúšam, čo mi vyhovuje a čo nevyhovuje,“ prezradil.
Beňuš zároveň poukázal na fakt, že Slovensko v oblasti mentálneho tréningu, ktorý považuje za veľmi dôležitú súčasť rozvoja športovca, zaostáva: „Slovensko je v tomto veľmi pozadu. Ostatné tímy, ako napríklad Francúzi či Angličania, si už so sebou dokonca nosia svojho psychológa na preteky. Niekedy tam sú naozaj ťažké situácie.“
Matej Beňuš o dôležitosti mentálnej prípravy:
Niekedy bolo ľahšie dominovať
Rodák z Bratislavy patrí vo vodnom slalome dlhé roky k najlepším. Recept na udržanie sa vo svetovej špičke je podľa neho jednoduchý. „Treba na sebe pracovať,“ stručne povedal.
Beňuš si je však vedomý, že vodný slalom sa neustále mení a posúva dopredu. „Niekedy sa v našej disciplíne dalo ľahšie dominovať, pretože sa časy zrátavali. Do toho boli aj výsledné finálové časy okolo 140 až 150 sekúnd. Teraz naozaj jazdíme málokedy nad 100 sekúnd. Niekedy sú aj 80 či 85 sekundové časy. Taktiež sa jazdí len raz a vo finále každý riskuje. Málokedy sa stane, že dva preteky po sebe vyhrá jeden pretekár, čo chcela dosiahnuť aj Medzinárodná kanoistická federácia, aby sa nestalo to, čo v Pekingu, kde mali Slováci tri zlaté medaily zo štyroch disciplín,“ skonštatoval na záver.
