Jorge Maria Begoglio pochádzal z Bueno Aires. Naposledy však vo svojej rodnej krajine bol v roku 2013, keď ešte ako arcibiskup odchádzal na konkláve do Vatikánu. Ako pápež František však už Argentínu nenavštívil. Chcel sa vyhnúť spolitizovaniu svojej prítomnosti. Stanica BBC tiež poukazuje na komplikované vzťahy a politickú situáciu v jeho krajine.
František podľa vyjadrení miestneho kňaza pred odchodom na konkláve v marci 2013 plánoval svoj návrat do Buenos Aires. Podľa niektorých očakával krátky pontifikát. Na Petrovom stolci nakoniec sedel 12 rokov, až do svojej smrti v pondelok 21. apríla 2025.
O svoju rodnú krajinu sa stále zaujímal. „Niekedy sa vyjadroval k futbalu, niekedy k tangu, niekedy ku kultúrnym udalostiam,“ uviedol Gustavo Vera, akademik a aktivista, ktorý bol priateľom zosnulého pápeža.
František navštívil štyri krajiny, ktoré majú spoločné hranice s Argentínou. Jeho prvá cesta v roku 2013 viedla do Brazílie. V roku 2015 bol v Bolívii a Paraguaji a v roku 2018 v Chile. V Latinskej Amerike tiež navštívil Kubu, Ekvádor, Mexiko a Peru. Argentína však na zozname chýbala.
Cestám pápeža Františka sa v Správach venoval redaktor Filip Jackuliak:
Pôsobenie počas vojenského režimu
BBC Mundo poukazuje na zložitý vzťah, ktorý František mal so svojou domovinou. Mnoho ľudí v krajine ho malo rado a dnes za ním plačú. Ďalší ho však považujú za spornú osobnosť.
Prieskum Pew Research Center potvrdil, že Františkova popularita v jeho krajine klesla z 91 percent v roku 2013 na 64 percent v roku 2024. Negatívne názory však vzrástli z troch percent na 30. Niektorí sa cítili sklamaní jeho politikou.
Konzervatívnejší ho vinili, že ničí historické tradície považované za posvätné. Reformisti zas očakávali hlbšie zmeny, píše BBC Mundo. Nespokojnosť však siaha aj ďalej než náboženské či ideologické otázky.
Polemiku vyvoláva jeho konanie počas posledného vojenského režimu v Argentíne v rokoch 1976 – 1983, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne.
Bergoglio podľa medializovaných správ v roku 1976 zrušil svoju ochranu pre dvoch kňazov, ktorí na jeho príkaz plnili úlohy sociálneho charakteru v okrajových štvrtiach Buenos Aires. Oboch uniesli militanti a utajene ich zadržiavali päť mesiacov predtým, ako ich prepustili.
„Robil som, čo som mohol, vzhľadom na vek a nemnoho vzťahov, ktoré som mal, aby som zastával dve unesené osoby,“ uviedol pápež vo svojej biografii Jezuita (El Jesuita) v roku 2010.
Debata o jeho úlohe počas tohto temného obdobia bola z veľkej časti vyriešená po tom, ako sa objavili svedectvá politicky prenasledovaných osôb, ktorým pomohol utiecť z krajiny, píše BBC. Niektoré z nich sú zobierané v knihe z roku 2019 Zachránení Františkom (Salvados por Francisco).
O návšteve svojej krajiny však dával vágne odpovede. „Je predtým potrebné vyriešiť rôzne veci,“ uviedol v roku 2024 František, ktorý počas pontifikátu navštívil 60 krajín.
Vyhnúť sa politizácii
Argentína v posledných rokoch zaznamenala veľkú hospodársku krízu, inflácia sa medziročne zvýšila o 300 percent a narástla aj chudoba. Niektorí obyvatelia krajiny uviedli, že pápež na ňu tak trochu zabudol.
Vera však uviedol, že skutočný dôvod pápežovej neprítomnosti v rodnej krajine bola skutočnosť, že sa chcel vyhnúť tomu, aby bola zneužitá na politické účely. Pripomenul nezhody, ktoré v Argentíne už celé desaťročia existujú medzi peronistami a anti-peronistami, i v posledných rokoch medzi kirchneristami a anti-kirchneristami.
V krajine existuje všeobecné presvedčenie, že František patril k prvej skupine. Vo svojej knihe Pastier (El pastor) z roku 2023 to však poprel. „Nikdy som nebol spojený s peronistickou stranou, ani som nebol militant či sympatizant peronizmu,“ uviedol.
Jeho vysvetlenia však stredopravých Argentínčanov vrátane prezidentov krajiny Mauricia Macriho či Javiera Mileia, ktorý je pri moci aj v súčasnosti. Ten sa k pápežovi vyjadril kriticky, neskôr sa však udobrili.
Niektorí Argentínčania zase pripomínali jeho údajne blízky vzťah s bývalo prezidentkou krajiny Cristinou Fernándezovou Kirchnerovou. Namietali, že pápež sa stretáva a pózuje na fotografiách s odsúdenými politikmi. Súd vlani pre túto političku potvrdil šesťročný trest odňatia slobody v korupčnej kauze.
Pápež sa však podľa Veru stretával s osobami z oboch strán politického spektra vrátane Macriho a Mileia. Argentínčania by si namiesto toho, aby Františka vinili (že neprišiel), mali položiť otázku, že čo také urobili, za čo si návštevu nezaslúžia. Vera tiež dodal, že hoci sa voči Františkovi objavil istý odpor v médiách i veľkých mestách, na periférii krajiny ho zbožňovali.
„Argentínčania veria, že bol Argentínčan. V skutočnosti však bol súčasťou sveta,“ dodal.
