Mestskí policajti by mali mať viac právomocí. Ministerstvo vnútra rokuje o tom, aby mohli napríklad dávať pokuty za prekročenú rýchlosť. Samosprávam by to prihodilo peniaze do kasy. Štátnych policajtov by to zas odľahčilo. Mestská polícia o to žiada štát niekoľko rokov.
Mestskí policajti by podľa avizovaných zmien nemerali rýchlosť ručnými meračmi, ale stacionárnymi radarmi, ktoré by pribudli v samosprávach. Peniaze z pokút vodičov by išli do rozpočtu miest a obcí.
„Náš legislatívny návrh chceme predložiť buď na túto schôdzu alebo najneskôr na septembrovú schôdzu. V obciach by boli stacionárne radary, ktoré by merali prekročenie rýchlosti v obci,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
„Je to efektívny spôsob najmä preto, lebo ich vieme umiestniť na miesta, kde vidíme, že sa vodiči správajú rizikovo. Kde chceme my v mestách a obciach upokojiť tú dopravu,“ dodal Borko.
Právomociam mestských policajtov sa v Správach venovala redaktorka Natália Dvoranová:
Samosprávy by zmenu privítali
Samosprávy by takúto zmenu privítali. Priniesla by viac bezpečnosti školám, centrám seniorov či miestam, kde je zvýšený pohyb chodcov.
„Bezpečnosť je prvoradá. A potom sekundárny efekt, sú tam aj finančné prostriedky, kde máme objektívne zistené aj od samospráv v Českej republike, že aj v malých samosprávach to robí niekoľko miliónov korún,“ vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
„Vodiči, pokiaľ nad nimi nevisí nejaká možnosť sankcie, tak rýchlosť nedodržiavajú. Automaticky sa zvyšuje množstvo incidentov na cestách. Na druhej strane Policajný zbor nestíha. Jeho personálne kapacity neumožňujú, aby v rámci miestnych komunikácií meral rýchlosť a vyvodzoval za to zodpovednosť,“ priblížil náčelník trnavskej mestskej polície Ivan Ranuša.
„Na tých úsekových meraniach, keď tam chodia vodiči stále tí istí, tak sa presvedčia, že dostanú raz pokutu, alebo druhýkrát, tretíkrát a už štvrtýkrát to neurobia,“ dodal Božik. Ak zákon prejde na jeseň parlamentom, platiť by mal od nového roka.
