Rozvod je ťažkou skúškou v živote oboch partnerov. Nie vždy však pre sklamanie z manželstva. Kameňom úrazu býva delenie spoločného majetku, ktoré nemusí dopadnúť férovo. Najmä ak jeden z partnerov nechce dať tomu druhému polovicu. Zákony u nás nechávajú špekulantom voľné ruky, a tak obrať expartnera o všetko nie je problém.
Ak chce niekto bývalého partnera obrať po rozvode o majetok, cestu si nájde. Stačí počas manželstva u notára spísať zmluvu o pôžičke a nesplácať ju. V exekúcii sa potom ocitne spoločný majetok manželov.
“V roku 2013 som obdržala žltý lístoček, upovedomenie o začatí exekúcie. Exekučná suma bola na 300-tisíc a exekuoval sa celý majetok, vrátane rodinného domu, firmy, vlastne všetko, čo sme mali,“ prezradila prvá poškodená po rozvode.
Podľa advokátky sa to v praxi dialo pomerne často. “Keď sa niektorí z manželov snažil ukrátiť toho druhého manžela o spoločný majetok, takým spôsobom, že sa robili fiktívne dlžnícke právne úkony, najčastejšie pôžičky odovzdávané v hotovosti,“ ozrejmila advokátka Ivana Zmeková.
“Dotyčný, ktorý si uplatňoval ten dlh, uviedol, že on nesplácal napriek tomu, že viackrát ho vyzval. Zaujímavé, že ja som tam vôbec nemusela byť podpísaná a mňa tiež nevyzýval, že prečo neplatím,“ konštatovala druhá poškodená.
“Nepovie manželovi, že sa zaviazal veľkou pohľadávkou voči niekomu inému. Zrazu ten manžel zomrie alebo idú do rozvodového konania a ten druhý manžel, ktorý nemal vedomosť, že jeho manžel zaviazal k niečomu, zrazu musí trpieť aj za toho druhého,“ uviedol expredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák.
Väčšia odvaha súdov k spravodlivosti
Prvej poškodenej prišla krátko po prvej exekúcii ďalšia exekúcia na 100-tisíc. “Takisto mal notársku zápisnicu podpísanú len jedným z manželov. Opäť som o tom nevedela,“ povedala.
“Následne sa uznával ten záväzok vo forme notárskej zápisnice, čo je priamo exekučný titul. Tým pádom vlastne manžel, ktorý o takomto dlžníckom právnom úkone ani nevedel, nakoniec prišiel o ten spoločný majetok v rámci exekúcie,“ vysvetlila Zmeková.
Po tom, ako začali súdne pojednávania, bola rodina prvej poškodenej rozhádaná. Keď sa s manželom rozviedli, súdy ďalej pokračovali a potom jej exmanžel zomrel.
“Povedal mi, že rozvedieš sa so mnou, prídeš o všetko, nenechám ti nič. To sa mu aj podarilo, lebo vtedy ako príslušník orgánov činných v trestnom konaní si to mohol dovoliť,“ vyhlásila druhá poškodená.
“Ústavný súd túto záležitosť riešil a vyslovil, že takýto právny úkon je neplatný, pretože nebol vykonaný so súhlasom a vedomím toho druhého manžela. A samozrejme, ten manžel sa neplatnosti právneho úkonu musí v rámci konania dovolať,“ vysvetlila Zmeková.
Prvá poškodená súd prehrala hneď na prvom pojednávaní. Ako prezradila, bolo to veľmi rýchle, sudkyni stačila notárska zápisnica na to, aby dala taký rozsudok.
Podľa exministra spravodlivosti Viliama Karasa by to zo stany súdu chcelo väčšiu odvahu pozrieť sa na veci spravodlivo z pohľadu okolností. “Nebáť sa aj odôvodniť, že teraz túto vec neuznám, na námietku neprihliadnem, pretože je to v rozpore s dobrými mravmi. Bolo to v snahe poškodiť druhú stanu. Ak by súdy mali väčšiu odvahu, aj dnes sa veci dajú riešiť,“ uviedol Karas.
Zákon nechráni slabšiu stranu
Prvá poškodená si nemyslí, že jej bývalý manžel si peniaze skutočne požičal. “Zmluva o pôžičke bola na štyri riadky bezúročne. Kto vám požičia takú veľkú sumu bez toho, aby nechcel nejaké úroky? Maximálne v rodine. Toto boli úplne cudzí ľudia, ktorých som videla prvýkrát v živote,“ priznala. Sumu doteraz ešte spláca.
“Osobne vidím mnoho nedostatkov, nielen v tej čiastkovej veci. Vecí, ktoré treba riešiť v občianskych vzťahoch, je mnoho. Aj doba sa posunula a aj vidíme, že súdna prax sa niekde odchýlila, tak naozaj nechráni slabšiu stranu,“ vyjadril sa Karas.
Druhá poškodená si s mužom kúpila pozemok z obce a dom si spoločne postavili. Jej bývalý manžel doteraz v dome žije a je tam v podnájme.
“Manžel si to poistí tak, aby ten majetok v konečnom dôsledku skončil v jeho rukách. Nie je nič výnimočné, ani to, že majú aj účty vedené na iné osoby, prípadne majetky písané na tretie subjekty. Potom si to zabezpečí cez nejaké záložné práva alebo cez nejaké iné skutočnosti,“ ozrejmila Zmeková.
Kauza bývalého šéfa štátnych rezerv
Ešte komplikovanejšie to majú súdy v prípade zmeniek ako pri notárskych zápisniciach. O takej kauze sme hovorili pred štyrmi rokmi. Týkala sa bývalého šéfa Štátnych hmotných rezerv Jána Tušima a jeho exmanželky Larisy. Ich spoločný majetok mal ísť do exekúcie, pretože bývalý vysoký úradník údajne nevyrovnal svoje dlhy.
“Žiadna pôžička nebola. Toto je celé výmysel. Je to celé účelovo spravené pred právoplatnosťou rozvodu. Otcovi je jedno, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zostane prázdne, ale mama skončí na ulici,“ vyhlásil ešte v roku 2021 syn Ján Tušim ml.
Notársku zápisnicu, v ktorej Jan Tušim uznal svoj dlh, bývalá manželka napadla na súde. “Súd rozhodol v náš prospech o neplatnosti právneho úkonu, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov,“ uviedla v roku 2021 Larisa Tušimová.
Po rozhodnutí súdu však veriteľ doručil exekútorovi zmenku podpísanú Tušimom. Bola na viac ako 1,3 milióna eur. “Dozvedeli sme sa už len zo začatej exekúcie a nikdy som nemohla byť účastníkom konania,“ pokračovala Tušimová.
“Ak sa na základe zmenky vydá súdne rozhodnutie, ktoré je právoplatne vykonateľné, veriteľ automaticky môže podať náhľad na exekúciu a uspokojiť sa aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom ten druhý manžel by sa to mohol pokúsiť riešiť cez súdne konanie ako nejakou neplatnosť, alebo podobne. Ale pri zmenke to je naozaj veľmi komplikované,“ skonštatovala Zmeková.
Tušimová sa radila s právnikmi, ktorí jej tvrdili, že zákon je zlý, nedá sa s ním pracovať. “Je to veľmi citlivá a komplikovaná problematika. Ak zákon nerieši, lebo nemôže riešiť všetky životné situácie, nastupuje problém morálky, etiky, problém zaužívaných pravidiel,“ vyhlásil poslanec NR SR Ľubomír Vážny (Smer-SD).
Ľudia podpisovali petíciu
Aktuálna právna úprava podľa advokátky Ivany Zmekovej takýchto manželov nechráni. “Zmenka je veľmi variabilný a pružný nástroj, ktorý sa využíva v Európskej únii, ale aj na Slovensku s tým, že u nás sa zmenky zneužívajú častejšie ako v iných krajinách Európskej únie,“ povedal Vážny.
“Dlho sme bojovali, videli sme, ako to funguje na súdoch, aj na polícii. Napadlo nám urobiť petíciu a začneme oslovovať aj politikov. Ľudia nám ju podpisovali. Pochopila som, že ten problém je nielen u nás ale vo viacerých prípadoch. Väčšina z nich rezignovala,“ zhodnotila Tušimová.
“Medzitým som na polícii podala podozrenie z trestného činu podvodu, že žiadny dlh nebol, že som bola proste okradnutá. Riešilo sa to na polícii, na prokuratúre, generálnej prokuratúre. Všetky možné regulárne kroky som využila k tomu, aby som sa domohla spravodlivosti, no bezúspešne,“ priznala druhá poškodená.
Doplnenie zákona
Tušimová prezradila, že chceli doplniť zákon, aby pri takýchto pôžičkách a úkonoch väčšieho rozsahu, ktoré zasahujú do rodinných záležitostí, že by manžel potreboval súhlas druhého manžela. “Snažíme sa otázku nastoliť na ministerstve spravodlivosť, tam to ale viazne,“ uviedla.
“Ministerstvo samozrejme vníma danú problematiku, tak v rámci zmenkového a šekového zákona, ako aj v širšom kontexte súvisiacej právnej úpravy. Je potrebné upozorniť pritom aj na fakt, že len možné navrhované doplnenie uvedeného zákona samo o sebe nemusí stačiť,“ vyhlásila Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti SR.
Vážny tvrdil, že mal vôľu vyriešiť zmenkový a šekový zákon. “Len som dospel k tomu, že riešením zmenkového zákona veľa nezískame. Zmenka musí obsahovať čas plnenia, sumu plnenia a miesto plnenia. Hlavne miesto plnenia je zraniteľné, pretože to miesto vymyslím si dám do Bukurešti a už sa to riadi právom rumunskej legislatívy,“ povedal poslanec NR SR.
Novela zákona neprešla
Podvody pri rozvodoch mohla obmedziť novela občianskeho zákonníka, o ktorej na konci minulého volebného obdobia rokoval parlament. Nepodporila ju vtedajšia koaličná strana Sloboda a solidarita (SaS).
“Najskôr som pripravil novelu zákona, ktorá prešla všetkými čítaniami, až pri poslednom hlasovaní niektorí poslanci zazmätkovali a o pár hlasov novela neprešla,“ povedal expredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák.
Podľa exposlanca NR SR za stranu SaS Alojza Baránika jeho klub nezahlasoval za návrh, pretože ho považovali za nesystémový a podľa jeho slov sa k návrhu negatívne postavilo aj ministerstvo spravodlivosti.
“Bol som zarazený, že ministerstvo spravodlivosti nechcelo ani o milimeter ustúpiť z terajšej právnej úpravy, ktorá nie je úplne ideálna,“ vyjadril sa Vetrák.
“Dotyčná zmienená úprava alebo jej návrh by nevyriešil to, ak nejaký súd chce rozhodnúť nesprávne. To sa bohužiaľ u nás stáva, tak by jednoducho napriek tej úprave rozhodol v prospech niekoho, aj keby to bolo protizákonné,“ uviedol Baránik.
Riešenie sa naťahuje
Riešenie sa naťahuje aj v tomto volebnom období. “Komunikoval som s ministerstvom spravodlivosti. Sľúbilo mi, že tento problém uznali a zároveň, že ho budú riešiť pri rekodifikácii občianskeho zákonníka, pretože nemôžu to takto čiastkovo riešiť. Stotožnil som sa tým, ale nepočítal som, že taký dlhý čas uplynie,“ priznal Vážny.
“Ministerstvo aj túto oblasť problematiky tak eviduje, analyzuje a v zmysle toho by pristúpilo aj k ďalším krokom v rámci možnosti úpravy platného právneho stavu a jeho prípadných zmien pro futuro,“ vyhlásia Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti SR.
O rekodifikácii občianskeho zákonníka sa podľa exministra spravodlivosti Viliama Karasa rozpráva už odkedy vznikla Slovenská republika, “V zásade vychádzame a spravujeme sa kódexami ešte z roku 1964,“ informoval.
Prvá poškodená po rozvode podpísala petíciu za zmenu zákona. “Mne to už nepomôže, ale pomôže to ďalším ľuďom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii a myslím si, že ich je dosť,“ konštatovala.
