Saharská púšť je jedným z najvyprahnutejším a najpustejších miest na Zemi. Tiahne sa od východného pobrežia Severnej Afriky k jej západným brehom. Toto územie možno svojou veľkosťou prirovnať k Číne alebo Spojeným štátom, pojme 11 krajín. V dávnych časoch však nebývalo také nehostinné ako dnes, napísala agentúra Reuters.
V období pred 14 500 rokmi až pred päťtisíc rokmi bola Sahara bujnou zelenou savanou bohatou na nálezisko vody a prekypujúcou životom.
Podľa DNA, ktoré vedci získali z pozostatkov ľudí žijúcich na dnešnom území Líbye pred sedemtisíc rokmi, bola táto tiež domovom neznámej ľudskej rodovej línie, ktorej príslušníci zostávali izolovaní od zvyšku sveta.
Vedci analyzovali genómy ľudí, ktorí žili na území, ktoré sa dnes označuje termínom „zelená Sahara“. DNA získali z dvoch žien pochovaných v skalnom výklenku v Takarkori – vzdialenej oblasti na juhozápade Líbye. Príroda obe ženské telá zachovala a predstavujú tak najstaršie známe mumifikované ľudské pozostatky.
„Kedysi dávno bola oblasť Takarkori bujnou savanou s neďalekým jazerom. Dnes je to vyprahnutá púštna krajina,“ povedal Johannes Krause z nemeckého inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku, ktorý je tiež jedným z autorov štúdie publikovanej tento týždeň v časopise Nature.
Neznámy ľudský rod
Vďaka genómom vedci zistili, že obyvateľstvo z Takarkori tvorilo iný a doteraz neznámy ľudský rod, ktorý žil po tisíce rokov oddelene od subsaharskej a euroázijskej populácie.
„Je to fascinujúce, v genóme ľudí z Takarkori sme nenašli žiadny významný genetický vplyv subsaharských komunít z juhu ani blízkovýchodných a prehistorických európskych skupín na severe. To znamená, že títo ľudia zostali geneticky izolovaní, hoci sa venovali chovu zvierat – teda išlo o kultúrnu inováciu, ktorá vznikla mimo Afriky, „povedal Krause.
Archeologické poznatky naznačujú, že títo ľudia sa živili pastierstvom. Artefakty, ktoré archeológovia v oblasti našli, zahŕňajú nástroje z kameňa, dreva alebo zvieracích kostí. Ďalej sa našla keramika, pletené koše a vyrezávané figúrky.
Predkovia oboch nájdených jedincov v Takarkori pochádzajú podľa vedcov zo severoafrickej rodovej línie, ktorá sa oddelila od subsaharských obyvateľov približne pred 50.000 rokmi. Zhruba v tejto dobe došlo k tomu, že ľudia začali z Afriky odchádzať do Európy, Ázie a na Blízky východ a stali sa tak predkami všetkých ľudí mimo Afriky.
„Ľudská línia z Takarkori pravdepodobne predstavuje zvyšky genetickej rozmanitosti, ktorá panovala v severnej Afrike v období pred 50-tisíc až pred 20-tisíc rokmi,“ uviedol Krause.
„Genetické dôkazy svedčia o tom, že pred 20-tisíc rokmi začali do Severnej Afriky prichádzať vo veľkom ľudia z východného Stredomoria. Po nich nasledovala migrácia z Pyrenejského polostrova a Sicílie. To bolo asi pred osemtisíc rokmi,“ pokračoval Krause.
„Napriek tomu rodová línia z Takarkori zostala pre nás z neznámych dôvodov nedotknutá a to oveľa dlhší čas, ako by sme očakávali. Keďže Sahara sa stala obývateľnou len pred 15-tiic rokmi, zostáva ich prvá vlasť neznáma,“ povedal Krause.
Trvalé genetické dedičstvo
Takto to bolo po väčšinu času do doby, kým sa Sahara stala opäť nehostinnou. Na konci teplejšieho a vlhšieho klimatického vývoja, ktorý je tiež známy pod označením „africké vlhké obdobie“, sa Sahara premenila do podoby, akú poznáme dnes. Stalo sa tak asi tritisíc rokov pred naším letopočtom.
Príslušníci nášho rodu Homo sapiens, ktorý sa rozšíril mimo Afriky, sa zmiešali s človekom neandertálskym. Ten v tom čase už pobýval v niekoľkých oblastiach Euroázie. Zanechali tak po sebe trvalé genetické dedičstvo v dnešných neafrických populáciách.
Obyvatelia „zelenej Sahary“ však nesú len minimálnu stopu genetickej informácie neandertálcov. To dokazuje, že s okolitým svetom prišli do kontaktu len veľmi málo.
Hoci populácia z Takarkori vymizla zhruba pred päťtisíc rokmi v čase, keď sa končilo africké vlhké obdobie. Keď sa sem vrátila púšť, ich stopy možno nájsť u rôznych severoafrických skupín dodnes, uviedol Krause. „Ich genetické dedičstvo ponúka nový pohľad na dávnu históriu regiónu,“ dodal.
