Na Slovensku sú desiatky národných kultúrnych pamiatok, ktoré ohlodal zub času a vyžadujú si obnovu. Rekonštrukcie sú však nákladné a majitelia či správcovia budov si opravy nemôžu dovoliť. Pomôcť by mal štát, garant zachovania pamiatkového dedičstva. No opak býva pravdou.
Stalo sa tak aj v prípade unikátnej bratislavskej budovy YMCA, ktorej napriek odporúčaniu odbornej komisie, ministerstvo kultúry dotáciu neschválilo. Oprava strechy storočnej budovy je tak na pleciach verejnosti.
„Neviem, aký bol dôvod pre neschválenie peňazí. Ja len viem všeobecný výsledok,“ povedal predseda odbornej komisie Vojtech Kohút.
Rozhodnutie ministerstva prekvapilo aj ďalšieho člena komisie – architekta Pavla Paulinyho. „Som členom odborných komisií už niekoľko rokov a toto sa ešte nestalo,“ reagoval.
YMCA medzi neúspešnými žiadateľmi
Na ministerstve kultúry sa opäť rozhodovalo, ktorí žiadatelia dostanú a ktorým nepridelia finančnú dotáciu v rámci podprogramu Obnovme si svoj dom.
Jeho cieľom je podpora projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok, prípravy a realizácie ich obnovy a prezentácia využitia kultúrnych pamiatok v súlade s ich pamiatkovými hodnotami.
Paradoxom v tomto procese bolo ignorovanie hodnotiacej komisie odborníkov, ktorých delegovalo samotné ministerstvo. Tá napokon hromadne opustila služby ministerstva.
Medzi desiatkami neúspešných žiadateľov sa objavila aj organizácia YMCA. „Treba si uvedomiť, že YMCA pred sto rokmi niečo znamenala. Bola to značka, ktorá mala určité výchovné, vzdelávacie, kultúrne a športové aktivity,“ vysvetlil historik Lukáš Krajčír.
Pamätníci hovoria o komunite
Kresťanské združenie mladých mužov, známe pod skratkou YMCA, vzniklo v 19. storočí v Londýne ako organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí. Dnes je otvorená pre všetkých.
„Keď vstupujem do budovy YMCA, tak pri srdci cítim pocit domova. Hrdosť, že som mohol bývať a narodiť sa v YMCA. Komunita, ktorá tu v tom čase bývala, tak to bolo neskutočne. Volali sme sa ymkári, boli sme jedna veľká rodina,“ zaspomínal pamätník Miro Bartošovič.
Pamätníčka Gizela Melcerová nám priblížila, kde bývala za jej detských čias pokladňa. „Dokonca moja sestra tu predávala lístky. A chodili sme tu hore do kina. Každú nedeľu nový film. Bolo to tu krásne, mramorové, ale teraz nie. Teraz je to v hroznom stave,“ dodala.
„Budova YMCA by sa mala zachovať aj pre ďalšie generácie mladých. Je to ikona Bratislavy,“ povedal Miro Bartošovič.
Na opravu prispievajú ľudia
Na záchranu ikonickej budovy v Bratislave prispievajú ľudia prostredníctvom crowdfundingovej zbierky. „Aktuálne je tam 47 359 eur,“ priblížil riaditeľ budovy Rado Jančula. „Máme takmer 1 500 darcov, som z toho milo prekvapený,“ dodal.
„Nebyť solidarity ľudí, tak to tu môžeme zabaliť. Budova má okolo 7 000 štvorcových metrov. Skoro všetky naše priestory sú prenajaté. Sídli nám tu 20 organizácií cez rôzne kultúrne kluby, koncertné, divadelné sály, hudobná akadémia, skauti, súkromná ukrajinská škôlka, nahrávacie štúdiá, kreatívne ateliéry,“ uviedla manažérka správy budovy Lucia Škyrtová.
Peniaze z nájmov však podľa nej stačia akurát na udržanie chodu budovy. „Nedá sa spraviť nejaká väčšia finančná rezerva, aby sme mohli budovu obnoviť a rekonštruovať a vrátiť jej tú jej krásu, ktorú mala pred sto rokmi,“ dodala.
„Budova má 100 rokov. Z tých 100 rokov YMCA ju využívala zo začiatku, kým bola v dobrom stave, potom nám ju štát zobral. Štát sa o ňu teda veľmi dobre nestaral. Úžasné je, že sme ju vysúdili späť. Ale zároveň má obrovský finančný investičný dlh. A je to pre nás veľká výzva,“ povedal Rado Jančula.
Budova je podľa neho úplne oprávnene národnou kultúrnou pamiatkou a zaslúži si, aby sa o ňu dobre staralo.
Otázne rozhodnutie ministerky kultúry
Kompetencia a právomoc ministerky rozhodnúť o tom, komu pridelí a komu zamietne nárok na dotáciu, je neodškriepiteľná. Otázne však je, na základe akých kritérií tak urobí.
Najmä ak budove YMCA odporučila odborná komisia 400-tisíc eur na rekonštrukciu poškodenej strechy a šéfka rezortu to ignorovala.
„Čo sa týka nepridelenia dotácie v roku 2024 na vami uvedený objekt, v prvom rade treba zdôrazniť, že dotácie nie sú nárokovateľné v zmysle zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Je to dobrovoľný príspevok štátu a nikto naň nemá zákonný nárok,“ priblížil rezort kultúry v písomnej odpovedi.
Hodnotenia komisie sú podľa rezortu dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu. „Ministerka kultúry môže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu,“ dodal rezort.
„Je to vyslovene urážka odborníkov, ktorí trávili hodiny nad tým, aby čo možno najspravodlivejšie rozdeľovali to minimum peňazí, ktoré dostali na celý rok,“ uviedol Vojtech Kohút.
Na záchranu budovy vyzýva aj známy umelec
Hoci nám ministerstvo objasnilo mechanizmus zamietnutia žiadosti pre finančnú podporu YMCA, stále zostávala otázka, prečo tak urobilo. Žiaľ, ministerstvo ani po našich viacerých urgenciách so snahou získať odpoveď na otázku, prečo finančne nepodporilo YMCA, nedvíha a neodpovedá.
V tejto súvislosti musíme pridať, že pod dodatkom k výzve v programe Obnovme si svoj dom na rok 2024 je podpis ministerky, ktorým odsúhlasila aj konštatovanie druhého odseku. Ten hovorí o tom, že o pridelení a výške dotácie rozhodne odborná komisia. Tak ako to vlastne je?
„V tomto prípade ide zrejme o výsledok práce tlačiarenského škriatka. Faktom je, že rozhodovaciu kompetenciu má ministerstvo kultúry,“ uviedol Pavol Paulíny.
„YMCA by sme nemali nechať schátrať, bola by to škoda. Mali by sme jej pomôcť. Tak jej pomôžme!“ povedal spevák skupiny Tublatanka Maťo Ďurinda.
