Americký prezident Donald Trump počas svojich prvých 100 dní vo funkcii donútil Európanov uvažovať o vlastnej identite a autonómii. Takisto si budú musieť sami poradiť s konfliktom na Ukrajine, pretože na Trumpa sa spoľahnúť nedá. Uviedol to Kryštof Kozák z Katedry severoamerických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
„Donald Trump a jeho tím ukázali, že sú dobre pripravení agresívne presadzovať svoju agendu najmä cez výkonné nariadenia,“ povedal. Táto agenda je podľa jeho slov až revolučná, čo sa týka medzinárodného obchodného systému a medzinárodného práva na vonkajšej úrovni.
Na vnútornej úrovni je taká vo vzťahu k štátnym inštitúciám. „Rýchle zmeny zároveň vedú k upevňovaniu moci prezidenta,“ dodal politológ.
Má jasnejšiu predstavu
Oproti svojmu prvému funkčnému obdobiu (2017 – 2021) má Trump podľa Kozáka predovšetkým jasnejšiu predstavu, čo by chcel dosiahnuť a ako sa k týmto cieľom dopracovať. „Prvým krokom je obsadenie kľúčových ministerstiev a úradov lojálnymi spolupracovníkmi. Druhým sú potom nevyberavé útoky na politických odporcov,“ uviedol.
Kozák očakáva, že Trump sa bude snažiť naďalej konsolidovať svoju moc. “To povedie k stretom so súdnou mocou, ktorá ho v mnohých ohľadoch obmedzuje,” vysvetlil. Tiež očakáva ďalšie útoky na nezávislosť vysokých škôl, na nelegálnych imigrantov i na transsexuálov.
Trump si za jedného zo svojich poradcov vybral miliardára Elona Muska. Poveril ho riadením Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE). Získal tak prístup k citlivým údajom. S cieľom znížiť vládne výdavky, začal s prepúšťaním štátnych zamestnancov a zatvoril viaceré vládne agentúry.
Trump tiež obmedzil financie pre viaceré americké univerzity, svoje kroky zdôvodnil údajným antisemitizmom v týchto inštitúciách. Stovky amerických univerzít a vysokých škôl však toto „politické zasahovanie“ odsúdili.
Opatrenia Muska a Trumpa sa stretli s odporom aj medzi obyvateľmi krajiny. Tisíce z nich dokonca vyšli do ulíc v krajine i v zahraničí. Tisíce ľudí sa zúčastnili aj na protestoch, ktoré sa v krajine konali 1. mája, uviedla stanica CNN.
Európu donútil uvažovať
Za najväčší prínos Trumpových prvých sto dní Kozák označil jeho vplyv na Európu v oblasti autonómie aj obrany. „Z širšieho pohľadu je dobré, že donútil Európanov uvažovať o vlastnej identite i autonómii, pretože večná závislosť od USA vedených Trumpom je ťažko udržateľná,“ povedal.
Expert tiež uviedol, že Donald Trump sa naozaj pokúša ukončiť konflikt na Ukrajine, aj keď kvôli tomu musí akceptovať rad ruských požiadaviek. Scenár drvivej porážky Ruska je podľa Kozáka v súčasnosti nereálny.
Trump opakovane kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý odmieta akékoľvek návrhy na ústupky Moskve vrátane uznania ruskej anexie polostrova Krym z roku 2014. Americký prezident dokonca v marci nariadil pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine.
„Alternatíva večnej vojny so zmenšujúcou sa americkou podporou je podľa mňa horšia než uzavretie mierovej dohody, ktorá je pre Rusko celkom výhodná,“ povedal Kozák.
Vysvetlil, že tak síce dôjde k výraznému porušeniu medzinárodného práva, ktoré je vo viacerých oblastiach pod veľkým tlakom. „Zabráni sa tak však ďalšiemu zabíjaniu, ktoré nikam nevedie,“ dodal.
Na Trumpa nie je spoľahnutie
„Donald Trump nemá EÚ rád ako liberálnu nadnárodnú inštitúciu založenú na pravidlách i úcte k ľudským právam,“ zhodnotil Kozák. Americký prezident podľa neho preferuje rokovania s národnými štátnikmi, čo sa len tak nezmení.
„Amerika má v pláne postupne sa vojensky stiahnuť z Európy, aby sa mohla zamerať skôr na Áziu. Aj preto má vyrokovanie mieru na Ukrajine takú prioritu,“ zdôraznil. “Európa si s tým bude musieť poradiť, na Trumpa totiž naozaj nie je spoľahnutie,” dodal.
Za najmenej prínosné opatrenie amerického prezidenta Kozák označil rozpútanie colnej vojny a znepriatelenie Kanady, s ktorou mali Spojené štáty dlhodobo úzke a priateľské vzťahy. „Tiež okamžité zrušenie rozvojovej pomoci je z dlhodobého hľadiska veľkou chybou,“ doplnil.
V apríli vstúpili do platnosti clá proti približne 60 krajinám. Trump si od nich sľubuje ochranu amerických obchodných záujmov a posilnenie ekonomiky. Ekonómovia však toto opatrenie opakovane kritizovali. Dvanásť amerických štátov podalo 23. apríla na Trumpovu administratívu žalobu pre jej colnú politiku.
