Mimoriadna situácia pre výskyt slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku pretrváva a s ňou aj obavy farmárov. Ochorenie si vyžiadalo drastické opatrenia a tisíce mŕtvych zvierat. Nákaza prepukla začiatkom roka v Nemecku, kde postihla iba jeden chov. Neskôr sa objavila v Maďarsku a na Slovensku. Niektorí farmári si myslia, že opatrenia vlády boli nedostatočné, prišli neskoro a rozšíreniu nákazy sa dalo predísť.
„Chcem zatiaľ ubezpečiť, že nemáme žiadne podozrenie na slintačku a krívačku,“ uviedol 14. marca ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý.
„Ešte nejaký týždeň, kedy budeme vedieť nie so 100-percentnou istotou, ale viacej nám odľahne a uistíme sa v tom, že je to zatiaľ pod kontrolou,“ pokračoval vtedy minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD). Predsedníčka PD Kapušany pri Prešove Viera Sučková dodala, že „existenčne likvidačné by bolo keby sa tá nákaza vyskytla“.
Starosta obce Jurová Gabriel Fekete spomína, ako sa ďalej situácia vyvíjala. „O dva týždne mi zvonil telefón a volali mi z krízového riadenia, že máme problém. Máme tu slintačku a kývačku v Bake. Vtedy prišlo prvé veľké prekvapenie,“ hovorí.
Podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jany Holéciovej to bol pre nich obrovský šok. „Myslím si, že nielen pre chovateľov samotných, ale asi pre veľkú časť spoločnosti,“ spomína.
Zlikvidovaná farma v Bake
„Najhoršia správa prišla vtedy, keď som sa dozvedel, že farma Baka bude celá zlikvidovaná. V nedeľu som dostal telefonát z krízového riadenia, aby som urýchlene urobil zoznam ľudí, ktorí niečo v obci u nás chovajú. Odo mňa sa teda dozvedeli to zlo, že idú zlikvidovať ich zvieratá,“ pokračuje Fekete. Podľa neho bolo v obci spolu deväť rodín, ktoré hospodárske zvieratá chovali. Zlikvidovať museli 26 zvierat, väčšinu ošípaných.
„Je to smutné obdobie pre farmárov momentálne. Vidíte to, čo sa deje na južnom Slovensku a nám je strašne ľúto, že sa niečo také deje,“ uvádza podpredseda predstavenstva PDP v Spišskej Teplici Maroš Kovalčík.
Bývalý riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš vysvetľuje závažnosť ochorenia.“ Slintačka a krívačka je pre chovateľov dobytka oviec, kôz a ošípaných to najhoršie ochorenie. Veľmi ľahko sa prenáša a pokiaľ sa dostane do chovu, zvieratá buď hynú alebo zostávajú dlhodobo choré, čiže sú nepoužiteľné pre produkčné a reprodukčné účely,“ pokračuje.
Podľa predsedu Združenia iniciatíva Slovenska Antona Vdovjaka sú veľmi dôležité opatrenia a karanténa. „Aby sa to ďalej nerozšírilo, lebo už teraz je to pohroma,“ hovorí.
Niektorí predsedovia a podpredsedovia poľnohospodárskych družstiev začali konať už predtým, ako slovenská vláda vydala prvé opatrenia. Farmári začali používať dezinfekčné brody a parkovať mimo areálov už pri prvých prípadoch v Maďarsku, kedy sa ochorenie na Slovensku ešte nevyskytovalo.
Likvidácia veľkochovov
„Mlieko v Bake, u nás býky na výkrm a v Dolnom Štáli boli teliatka. Všetko je zlikvidované,“ hovorí Fekete.
„V chovoch, na farmách v Náradi a v Medveďovej, ide spolu o 1 500 zvierat. Keďže boli vybité všetky zvieratá, produkcia mäsa a mlieka je nula,“ vysvetľuje zástupca spoločnosti Naše farmy a.s. Maroš Sýkora.
Chudý 21. marca uviedol, že s nákazou je potrebné sa vysporiadať. „Musíme sa s týmto vysporiadať tak, aby sme nákazu, ktorá tu je, a jej šírenie zastavili.“ Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR Marián Šolty vtedy uviedol, že stratu odhadujú na približne 20 miliónov ročne.
Fekete uvádza, že bol pri tom, ako mu zvieratá utrácali. „Videl som aj spôsob zabitia u nás na farme. Nechal by som si to pre seba, ale videl som to a nebolo to pekné. Ten pocit, že tam idú zdravé zvieratá utrácať. Lebo musia,“ pokračuje. Sýkora spomína, že na farme mali aj čerstvo narodené teliatka. „Sú veľmi drastické, bolestivé zážitky,“ opisuje.
Choroba sa nelieči
„Každý chovateľ vie, že pokiaľ sa táto nákaza dostane do chovu, zvieratá sa utrácajú. V Európe sa totiž táto choroba nelieči,“ vysvetľuje Bíreš. Sýkora opisuje, že to vnímajú ako nutné zlo, aby boli ochránené ostatné chovy.
„Keď skončili u jedného u nás, videl som veterinárov, že plakali. Plakal aj veterinár a bola tu jedna policajtka a ona tiež že plakala. Vôbec nebolo to jednoduché. Pre nikoho,“ spomína Fekete. Obyvateľke obce sa opatrenia zdajú prehnané. „Kedysi to tiež bolo a riešili to inak. Veľa ľudí si to ešte pamätá,“ tvrdí.
Hovorkyňa MPRV SR Veronika Daničová vysvetľuje, že konajú podľa legislatívy. „Usmrcovanie vnímavých zvierat bolo vykonávané v súlade s platnou európskou legislatívou. Kadávery boli bezpečne likvidované v súlade so závermi krízového štábu a mimoriadnymi núdzovými opatreniami v kafilérii a zakopávané v priestoroch na to určených,“ dodáva.
Zbytočne zabité zvieratá
Podľa Feketeho majú na situáciu všetci rovnaký názor. „Keď to bolo pred 50 rokmi, vtedy sa nezabíjalo. Vtedy boli zabité len choré zvieratá, zdravé zvieratá neboli zabité. To, čo sa dialo teraz, to je nenormálne,“ hovorí.
Bíreš uvádza, že naposledy sa nákaza objavila pred 50 rokmi. „Tie opatrenia však boli veľmi striktné. Ľudia, ktorí boli na farme alebo vošli na farmu, už viacej z tej farmy nevyšli, pokiaľ nebolo utratené posledné zviera, a pokiaľ neprebehla aspoň priebežná dezinfekcia,“ objasňuje. Vdovjak dodáva, že najväčší rozdiel medzi „obdobím vtedy a teraz je, že sa hromadne nelikvidovali zvieratá“.
„Prišli dokonca vojaci, bola uzavretá aj farma aj celá dedina. V dnešnej dobe si neviem predstaviť, že prídu vojaci a uzavrú celú obec,“ hovorí Fekete.
„Aj nám to bolo veľmi ľúto a aj preto chápeme, že tá časť v spoločnosti to vnímala veľmi citlivo. Keď sme si však dali na misku váh, že ideme riešiť šesť kravičiek a ideme riešiť desaťtisíce kravičiek, možno aj tých 100-tisíc, ktoré máme na Slovensku, tá miska váh sa priklonila predsa na tú väčšiu stranu,“ vysvetľuje Holéciová.
„Máme zatiaľ možno veľké šťastie, že sa to drží, len v tej lokalite južného Slovenska,“ myslí si Vdovjak.
Obdobie chýb
„Najviac chýb sa urobilo práve v období od 7. do 21. marca. My sme v neurobili ani tie základné opatrenia, ktoré sú dané našou legislatívou ani európskymi nariadeniami. Tie umožňujú robiť v pozícii hlavného veterinárneho lekára, čo chce, aby ochránil spoločnosť pred touto nebezpečnou nákazou,“ vysvetľuje bývalý predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie SR Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
„Bolo deklarované, že na Slovensko vírus priniesol vietor. Nechcem povedať, že to je alibistické, ale nedá sa tým zakrývať, keď sa už potvrdil výskyt v ďalších chovoch, že to bol presun zvierat, presun ľudí a podobne,“ vysvetľuje Bíreš. Vdovjak sa pridáva s tým, že ak by sa ochorenie tak výrazne šírilo vzduchom, „mali by sme od Komárna po Žilinu jedno veľké ohnisko nákazy“.
Podľa Bíreša na začiatku neboli opatrenia poriadne dodržiavané. „A nielen v rámci farmy, ale aj v rámci medzi hraničného styku. Toto malo byť naozaj veľmi tvrdo kontrolované.“ Karahuta porovnáva postup Slovenska s okolitými krajinami. „Česká republika aktívne začala prijímať opatrenia hneď, ako Maďarsko priznalo, že majú vírus SLAK na svojom území. To isté urobili Poliaci,“ spomína.
„Dovolím si prečítať z listu riaditeľa príslušného inštitútu EK, riaditeľ píše: „Chcel by som oceniť rýchle a rozhodné opatrenia, ktoré SR prijala v reakcii na nedávne zistenie SLAK. Je potrebné oceniť vynikajúcu prácu príslušného orgánu za okamžitú a účinnú implementáciu odporúčaní, poskytnutých veterinárnym pohotovostným tímom EÚ, najmä za rýchle premietnutie usmernení do operatívnych opatrení v praxi,“ reagoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na kritiku opatrení.
Vystopovateľnosť nákazy
„Pokiaľ sa chce riešiť takáto nákaza, tá vystopovateľnosť vírusu musí byť. Pokiaľ nie je, ten vírus je vždy pred nami a robí si, čo chce,“ objasňuje Bíreš.
„Spôsob, akým sa nákaza dostala do Európy a na Slovensko je predmetom podrobného epizootologického šetrenia, ktoré aktuálne prebieha. Cieľom mimoriadnych núdzových opatrení, ktoré sú ešte stále aktuálne platné na území SR, je stabilizácia situácie, eradikácia nákazy, resp. zastavenie jej šírenia.“ uvádza hovorkyňa Daničová.
Holéciová upozorňuje, že boj s nákazou ani zďaleka nie je na konci. „Ten vírus napríklad v tele zvieraťa môže prežívať dokonca až 500 dní. V minulosti sa proti SLAK zvieratá vakcinovali. Nevakcinuje sa preto, lebo trh jednoducho takéto mäso alebo výrobky neakceptuje. Momentálne je v Európe úzus, že sa nevakcinuje z nejakého dôvodu, tak jednoducho sa nevakcinuje plošne,“ pokračuje.
„V prípade slintačky a krívačky žiadny členský štát EÚ neuvažoval o možnosti preventívneho očkovania, pretože riziko bolo zdanlivo nízke a zavedenie vakcinácie má svoje dôsledky pre medzinárodný obchod. Očkovanie proti závažným chorobám zvierat je v EÚ dostupné a je na jednotlivých členských štátoch, či sa preň rozhodnú, nie na jednotlivých poľnohospodároch,“ vysvetľuje riaditeľ kancelárie zastúpenia EK na Slovensku Radim Dvořák.
Odmietajú obchod
„Krajiny, ktoré túto chorobu nemali alebo ju momentálne nemajú odmietajú obchodovať s krajinami, kde je výskyt slintačky,“ hovorí Bíreš.
Karahuta spomína, že ochodenie sa v Anglicku vyskytlo v roku 2001. „Myslím, že tam museli utratiť šesť miliónov zvierat.“
„Zo dňa na deň viete prísť o celých chov v prípade takýchto nákaz. To sa netýka len afrického moru, alebo slintačky a krívačky. Máme tu ďalšie nákazy, horšie nákazy, ktoré sa môžu vyskytnúť v Európe,“ objasňuje riaditeľ Slovenskej asociácie chovu ošípaných (SACHO) Martin Nevoľný.
Obnova chovov
„Pri takéto veľkej katastrofe, pri likvidácii chovu, bez kompenzácie zo strany štátu obnova chovu jednoducho nie je možná,“ hovorí Sýkora.
Podľa hovorkyne Daničovej má štát platnú schému štátnej pomoci. „Prostredníctvom nej by za splnenia podmienok mohlo dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov poškodeným farmárom. Poskytnutá výška štátnej pomoci nesmie prekročiť celkovú výšku škody,“ vysvetľuje.
„Straty sú čiastočne vyčíslené, vychádzajú na zhruba 5,7 milióna eur a ak by sme chceli obnoviť chov, tak sú to zhruba ďalšie tri milióny eur. Tie náklady však ešte stále narastajú, pretože ten chov bude musieť byť vyčistený, vydezinfikovaný,“ uvádza Sýkora. Bíreš dodáva, že náhrada novými zvieratami trvá dva až tri roky, čo tiež predstavuje ďalšie straty.
„Celú tú dobu navyše nemáte žiadny príjem, ale máte náklady – na krmivo, na energie, na zamestnancov a tak ďalej,“ pripomína Sýkora.
„Prípadné možné ďalšie kompenzácie zo strany štátu sú aktuálne predmetom sociálneho dialógu s partnerskými stranami a farmármi,“ uvádza hovorkyňa MPRV SR Veronika Daničová.
Potravinová sebestačnosť Slovenska
„Keď hovoríme o základných potravinách, tam sme potravinovo sebestační možno na nejakých približne 40 percent,“ tvrdí Holéciová.
„Na Slovensku máme 28-tisíc prasníc a zhruba 460-tisíc všetkých ošípaných spolu. To znamená asi 30-precentnú sebestačnosť, čiže potrebu krajiny,“ hovorí Nevoľný. Podľa Holéciovej to kedysi na Slovensku bolo lepšie. „V roku 1989 sme mali okolo 559-tisíc kusov dojníc, dnes máme okolo 110-tisíc kusov dojníc,“ objasňuje.
Nevoľný vysvetľuje, že dôvodov poklesu chovov je viacero. „Je to súbor okolnosti a opatrení, či už vstupu do EÚ, alebo iných. V podstate tu 30 rokov nejakým spôsobom klesáme,“ upozorňuje.
„Každá krajina sa snaží chrániť si toto svoje zabezpečenie potravinami. My sme zas niekde uletení, prakticky od 90 percent z minulosti sme na 30 percentách a nikoho to netrápi. Pokiaľ by sa ešte udiali tieto veci, pri ktorých by sa muselo utratiť oveľa viac zvierat, bol by tam radikálny cenový nárast a totálna závislosť na dovoze,“ varuje Vdovjak.
„Máme čo doháňať. Budeme naďalej presadzovať, aby sme čo najviac podporovali práve také segmenty poľnohospodárstva a potravinárstva, kde máme potenciál na zvýšenie potravinovej sebestačnosti,“ dodáva Holéciová.
