Transakčná daň zvýši ceny cestovného aj vývozu smetí. Mestá a obce síce sú od novej dane oslobodené, ich verejnoprospešné podniky však nie. Samosprávy tak musia novú povinnosť premietnuť do cien služieb. Daň z finančných transakcií bola podľa ekonóma šitá horúcou ihlou a je v nej viacero nedôsledností.
Dolný Kubín má päť firiem, ktoré sú vo vlastníctve mesta. Napríklad spoločnosť, ktorá vyrába teplo, či mestský akvapark. Všetky verejnoprospešné mestské podniky musia platiť transakčnú daň. Aj technické služby, ktoré sa starajú o čistotu, či zeleň mesta alebo vývoz a likvidáciu odpadu.
Vplyvom transakčnej dane sa v Správach venoval redaktor Erik Vrábel:
Konateľ Technických služieb s. r. o. v Dolnom Kubíne Pavol Heško transakčnú daň označil za veľký problém. „Vo všeobecnosti, za celý rok odhadujeme nejakých 20-tisíc eur, čo nás bude stáť transakčná daň,“ uviedol.
Platia ju napríklad každý mesiac pri vyplácaní miezd pre zamestnancov. „A keďže nechceme o túto transakčnú daň znižovať napríklad mzdy našim zamestnancom, tak nezostáva iná možnosť, len ju premietnuť do ceny odpadového hospodárstva,“ vysvetlil primátor Dolného Kubína Ján Prílepok.
Keďže samosprávy zo zákona nemôžu financovať vývoz odpadu, musia zvýšiť poplatky pre obyvateľov. Čím viac podnikov a zamestnancov mesto má, tým vyššia bude aj výška transakčnej dane. Hlavné mesto ju počíta v státisícoch.
Transakčná daň sa dotýka každého
„Napríklad len v prípade troch najväčších bratislavských podnikov je odhadovaný dosah transakčnej dane na ich rozpočty v objeme cez 700-tisíc eur do konca tohto roka,“ skonštatoval hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Úprave cien cestovného sa už podľa magistrátu vyhnúť nedalo. A to nielen v mestskej doprave, ale v celom kraji. „Pristúpili sme preto k úprave tohto cestovného. To bude zvýšené o daň z pridanej hodnoty, transakčnú daň a vlastne infláciu, o ktorú sa bude zvyšovať cestovné,“ vysvetlil Bubla.
Cestujúci si zaplatia o zhruba dvanásť percent viac. Napríklad cena najpoužívanejšieho 30-minútového lístka v mestskej hromadnej doprave v Bratislave stúpne o desať centov.
„Transakčná daň sa dotýka každého jedného obyvateľa našej krajiny, bez ohľadu na to, že či sa ho dotýka priamo, že mu odchádza z účtu, lebo podniká, alebo cez nejaké služby,“ vyhlásil Prílepok.
„Zákon má jedinú úlohu – vybrať nejaké peniaze. Keď nejaké peniaze vyberie štát, tak niekomu jednoznačne chýbajú a ten niekto to niekam prenesie,“ povedal vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Viliam Páleník. „Hľadať v tom nejakú logiku a spravodlivosť podľa mňa nemá veľmi zmysel,“ dodal.
Ministerstvo financií tvrdí, že rozhodujúca je právna forma firmy a nie to, kto ju založil. „Ak ide o obchodné spoločnosti, na takéto subjekty sa daň z finančných transakcií vzťahuje, pretože sa na ne podľa zákona hľadí ako na akéhokoľvek iného podnikateľa,“ uviedol rezort vo vyhlásení.
Či rezort financií pripustí nejaké zmeny, nám neodpovedal.
