Exilový tibetský duchovný vodca dalajláma v stredu (2. 7.) potvrdil, že po svojej smrti bude mať nástupcu. Uistil vyznávačov tibetského budhizmu na celom svete, že 600-ročná inštitúcia dalajlámu bude pokračovať. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Podľa AFP ide o prelomové rozhodnutie pre Tibeťanov, z ktorých mnohí sa obávali budúcnosti bez vodcu, ako aj pre podporovateľov tibetského budhizmu, ktorí dalajlámu vnímajú ako symbol nenásilia, súcitu a trvalého boja za tibetskú kultúrnu identitu pod čínskou nadvládou.
Čína v stredu deklarovala, že reinkarnovaného dalajlámu „musí schváliť ústredná vláda.“ Peking tým reagoval na vyhlásenie exilového tibetského duchovného vodcu, že po svojej smrti bude mať nástupcu, informovala agentúra AFP.
Tändzin Gjamccho, ktorý je 14. reinkarnáciou dalajlámu, sa pred časom vyjadril, že inštitúcia dalajlámu bude pokračovať. Ale len ak o to bude všeobecný záujem.
V stredu v príhovore na modlitebnom zhromaždení pred svojimi nedeľňajšími (6. 7.) 90. narodeninami dalajláma uviedol, že za posledných 14 rokov dostal viacero výziev od tibetskej diaspóry v exile, budhistov z celého himalájskeho regiónu, Mongolska a častí Ruska a Číny, ktorí „dôrazne žiadajú, aby inštitúcia dalajlámu pokračovala“. Dodal, že ďalší dalajláma bude vybraný a uznaný podľa obvyklých budhistických zvyklostí.
Obavy Tibeťanov
Mnohí Tibeťania v exile sa obávajú, že nástupcu súčasného dalajlámu vymenuje Čína, aby posilnila svoju kontrolu nad územím, kam v roku 1950 vyslala svojich vojakov. Dalajláma však v stredu uviedol, že zodpovednosť za výber 15. dalajlámu „bude výlučne“ niesť úrad dalajlámu (Gaden Phodrang).
Téme nástupcu duchovného tibetského vodcu sa venovala v relácii Aktuálne :24 redaktorka Tamara Vargová:
„Týmto opakujem, že výhradnú právomoc uznať budúcu reinkarnáciu má Gaden Phodrang. Nikto iný nemá právomoc zasahovať do tejto záležitosti,“ povedal dalajláma.
Dalajláma a tisíce ďalších Tibeťanov žijú v exile v Indii, odkedy čínske vojská v roku 1959 potlačili povstanie v tibetskom hlavnom meste Lhasa. Obavy o budúcnosť tibetského vedenia a chúlostivú otázku jeho nástupníctva vyvolal dalajlámov pokročilý vek.
Tibetská aktivistka Chemi Lhamo, žijúca v exile, vyjadrila presvedčenie, že pokračovanie úlohy dalajlámu bude na osoh Tibeťanom i v prospech ľudstva. Dodala, že jeho oznámenie vyslalo Pekingu odkaz, aby sa „jednoznačne vzdal“ akejkoľvek úlohy pri identifikácii budúceho dalajlámu.
Tändzin Gjamccho je 14. dalajlámom
Tändzin Gjamccho, narodený 6. júla 1935, sa stal 14. duchovným a politickým vodcom Tibeťanov vo veku dvoch rokov. Zároveň bol identifikovaný ako reinkarnácia svojho predchodcu, ako to vyžaduje budhistická tradícia.
Od úteku z Tibetu a začiatku represií Číny v roku 1959 dalajláma sa väčšinu svojho života zdržiaval v kláštore McLeod Ganj na úpätí Himalájí.
Dalajláma v roku 2011 odovzdal politickú moc exilovej vláde, ktorú demokraticky zvolilo 130-tisíc Tibeťanov na celom svete. Práve vtedy zároveň varoval, že budúcnosť jeho postu ohrozujú zjavné snahy o zneužitia systému reinkarnácie pre politické záujmy.
Reakcia Pekingu
Čína v stredu deklarovala, že reinkarnovaného dalajlámu „musí schváliť ústredná vláda.“ Doteraz si budúceho najvyššieho duchovného vyberali tibetskí mnísi. Podľa znamení hľadali chlapca, do ktorého sa reinkarnoval duch nebohého dalajlámu.
Čínska komunistická strana však v roku 2007 vydala nariadenie, že osoba, do ktorej sa vraj reinkarnoval „živý Budha,“ musí dostať potvrdenie od ústrednej vlády v Pekingu.
Týmto nariadením Čína súčasne uprela žijúcemu dalajlámovi právo vyjadrovať sa k svojmu nástupcovi a nastolila, že za reinkarnovaného dalajlámu sa môže považovať iba chlapec, ktorý sa narodil v Tibete. Čína tak z voľby vylúčila všetkých Tibeťanov žijúcich v exile. Súčasný dalajláma sa však viackrát vyjadril, že jeho duch sa môže znovu narodiť iba v slobodnej krajine.
Starobylý proces
Rozpoznanie reinkarnácie dalajlámu je starobylý proces zakorenený hlboko v tibetskom budhizme. Systematické hľadanie jeho reinkarnácie sa začína po smrti dalajlámu a vedie ho Rada vyšších lámov a skúsení duchovní učitelia. Tento proces nie je rýchly ani racionálny – kombinujú sa v ňom duchovné znamenia, rituálne postupy a praktické testovanie vybraných detí.
Prvým krokom sú znamenia po smrti predchádzajúceho dalajlámu. Sleduje sa napríklad smer, ktorým sa jeho tvár alebo telo obrátilo, skúma sa popol alebo iné predmety po rituálnom spálení jeho tela či mimoriadne úkazy v prírode.
Dôležitú úlohu zohrávajú vízie lámov počas meditácií, najmä v posvätnom jazere Lhamo Latso v južnom Tibete. Tam sa im môže zjaviť obraz miesta, domu alebo mena spojeného s novým zrodením.
Na základe týchto znamení sa vyšlú pátracie skupiny, ktoré cestujú do konkrétnych regiónov a hľadajú deti narodené krátko po smrti dalajlámu.
Potenciálni kandidáti sú následne testovaní – napríklad dostanú pred seba predmety, z ktorých niektoré patrili predchádzajúcemu dalajlámovi. Ak si dieťa vyberie správne a prejaví aj iné znaky duchovnej zrelosti či výnimočnosti, môže byť považované za reinkarnáciu dalajlámu. Hľadači si zároveň všímajú aj spôsob reči, prirodzenú autoritu, pokoj a charizmu dieťaťa.
Po výbere musí konkrétne dieťa schváliť Rada vyšších lámov, prípadne aj pančenláma, ak je dostupný. V minulosti do tohto procesu zasahovali aj čínski cisári, dnes je to zdroj napätia medzi exilovou tibetskou vládou a Čínskou ľudovou republikou, ktorá chce ovládať výber nového dalajlámu.
Dieťa po schválení nastupuje do kláštora na vzdelávanie, kde sa učí jazyky, filozofiu, rituály a dejiny budhizmu. Až neskôr, po duchovnom dozretí, nasleduje jeho intronizácia ako nového dalajlámu.
Rozpor s vyhlásením 14. dalajlámu
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v stredu v reakcii na toto najnovšie dalajlámovo vyhlásenie uviedla, že výber „reinkarnácie dalajlámu, pančenlámu a ďalších významných budhistických osobností prebieha prostredníctvom tzv. Zlatého urnového rituálu a musí ho schváliť (čínska) ústredná vláda.“
Tento postoj Číny je v priamom rozpore s vyhláseniami samotného 14. dalajlámu. Ten už niekoľkokrát povedal, že reinkarnovať sa môže aj mimo Tibetu a že Peking nemá žiadne právo zasahovať do duchovných záležitostí tibetského budhizmu.
Tento konflikt o kontrolu nad reinkarnáciou je veľmi vážny. Ide totiž nielen o náboženský, ale aj geopolitický problém, uviedol v rozhovore pre denník Le Monde francúzsky tibetológ Claude Arpi.
Le Monde napísal, že budúci dalajláma by mohol byť buď lojálny k Číne – ak bude dosadený Pekingom -, alebo bude pokračovať v odkaze duchovného hnutia odporu v exile – ak ho vyberie tibetská komunita mimo Číny.
