Opozičná SaS tvrdí, že minister zahraničných vecí musí podporiť protiruské sankcie. Podľa SaS ho k tomu viaže stanovisko, ktoré predložili opoziční poslanci. Juraj Blanár aj premiér Robert Fico (obaja Smer-SD) tvrdia, že stanovisko nemá právnu silu. Slovenský postoj nepodporiť 18. sankčný balík čelí v posledných dňoch medzinárodnej kritike.
Slovensko plánuje zablokovať spoločný postup Únie voči agresorovi, hoci 18. balík ho hospodársky neohrozuje. Po nemeckom kancelárovi vyzval premiéra Roberta Fica, aby sankcie podporil, aj český premiér.
„Verím, že práve Slovensko ako náš najbližší partner v regióne zohľadní zodpovednosť voči spoločným európskym hodnotám slobody, bezpečnosti a solidarity,“ vyhlásil predseda českej vlády Petr Fiala.
„Návrh 18. sankčného balíka sme spojili s návrhom Európskej komisie zastaviť od 1. januára 2028 akékoľvek dodávky ruského plynu. Ide o slovenský národno-štátny záujem. Žiadam Vás, aby ste ho rešpektovali,“ odkázal Filco
Vnútropolitickému súboju opozície a Smeru-SD pred hlasovaním o 18. balíku protiruských sankcií na úrovni EÚ sa v reportáži v Správach venoval redaktor STVR Jakub Horáček:
Slovensko je pod tlakom, čo priznáva aj Robert Fico. Jeho vláda však nemieni ustúpiť, kým nezíska garancie od Bruselu, že po zastavení dodávok plynu z Ruska nebude ohrozená slovenská ekonomika.
„Bude nedostatok plynu, budú dva alebo trikrát vyššie tranzitné poplatky, a cena tejto komodity pôjde prudko hore. Aj za cenu obrovskej krízy som pripravený ďalej blokovať sankcie voči Ruskej federácii,“ vyjadril sa slovenský premiér.
Marcinková vytiahla Ficov trik
Kartami však zamiešala parlamentná opozícia. Podľa SaS musí vláda sankcie podporiť. Odkazuje na stanovisko, ktoré do parlamentu predložilo 37 opozičných poslancov.
„V mojom stanovisku som vládu zaviazala podporovať sankčné mechanizmy EÚ proti Rusku, keď sa za 14 dní od podania takéhoto stanoviska neprijme pozmeňujúci návrh alebo iné stanovisko, toto stanovisko sa stáva záväzným pre vládu,“ vysvetlila poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.
Dva týždne už uplynuli a parlament ani výbor pre európske záležitosti neprijal iný návrh. Šéf diplomacie Juraj Blanár však záväznosť opozičného stanoviska spochybňuje. „Táto kompetencia v prípade právne záväzných aktov je výlučne v rukách rukách výboru pre európske záležitosti,“ povedal šéf slovenskej diplomacie.
S rovnakým právnym trikom prišli práve poslanci Smeru v marci 2023, keď sedeli v opozícii. Spolu s nezaradenými poslancami vyzývali vládu, aby v EÚ odmietla eskaláciu vojenskej podpory Ukrajine. Pod návrh sa podpísali všetci poslanci Smeru na čele s Robertom Ficom.
Na to vtedajšia koalícia včas zvolala výbor pre európske záležitosti a stanovisko odmietla. Teraz predseda vlády tvrdí, že sa iniciatívou opozície vo vláde vôbec nezaoberajú. „Toto, čo predložili opoziční poslanci, nemá absolútne žiadnu legitimitu ani žiadnu právnu záväznosť,“ myslí si Fico.
„Strana SaS chytila Roberta Fica do jeho vlastnej pasce,“ skonštatoval líder liberálov a poslanec Branislav Gröhling.
Viazaný ústavným zákonom
V ústavnom zákone sa píše, že ak sa parlament k návrhu stanoviska nevyjadrí do dvoch týždňov, platí tichý súhlas a minister je ním viazaný. Podľa ústavného právnika to však v tomto prípade neplatí.
„Lebo zákonom bol poverený schvaľovaním takýchto stanovísk eurovýbor. V takom prípade tichá procedúra nestačí. Parlament by si mohol podľa zákona rozhodnutie o tejto záležitosti ad hoc vyhradiť, na čo by bola potrebná jednoduchá väčšina poslancov,“ zhodnotil ústavný právnik Vincent Bujňák.
Ďalšou možnosťou je tzv. úniková klauzula. Tá umožňuje členovi vlády odchýliť sa od stanoviska len v nevyhnutnom prípade, s ohľadom na záujmy Slovenska. Takýto postup musí vysvetliť v parlamente.