Mimoriadny parlamentný výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neotvorili. Koaliční poslanci neprišli. Výbor nebol uznášaniaschopný. Zaoberať sa mal zmrazenými dvesto miliónmi pre samosprávu.
Atmosféra bola pokojnejšia. Samospráva však ďalej upozorňuje, že na pôvodne pridelené peniaze už obce pripravovali projekty. Muselo sa na nich zhodnúť veľké množstvo ľudí. V Trnavskom kraji vyše 250. Teraz nevedia, kto peniaze nedostane.
„Nevieme ani komu povedať. Ak by to bolo také, že Liptovský Mikuláš a Ružomberok, keď sa do mesiaca nezlepšíte, tak vám polovičku alokácie zoberieme. Vedeli by sme, presne čo má kto robiť. Dnes je to také, že robte, ale jeden z vás nedostane,“ sťažuje sa prvý podpredseda ZMOS Martin Červenka.
Výboru pre verejnú správu sa v Správach venovala redaktorka Natália Krížová:
Jedným z projektov bola škola, ktorá chýba v obciach Hviezdoslavovo a Kvetoslavovo. „Starosta minul desiatky tisíc eur z vlastného rozpočtu, ktorý dnes má na to, aby svietil a kúril. Minul ho na to, aby urobil projektovú dokumentáciu,“ uvádza podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Rastislav Mráz.
Skončili s prípravami
V Banskobystrickom samosprávnom kraji už s prípravami pokročili. Vedia, na čo využijú 80 percent z peňazí určených pre kraj.
„Vzišli zo spolupráce s regiónmi, so starostami, s primátormi, sú regionálne vyvážené. Týka sa to aj projektov, ktoré sú vo Zvolene, či už je to plaváreň, alebo je to neďaleká križovatka pod Zvolenským zámkom,“ objasňuje podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj Ján Beliak.
Štátny tajomník ministerstva investícií Richard Maraček vysvetľuje, že peniaze nikomu neberú. „Peniaze nikto nevzal. Oni nikdy neprišli. My sme ich len prikryli v Exceli pomyselnou záložkou a povedali sme, keď tak toto by sme vedeli presunúť do iných oblastí,“ hovorí Maraček.
Aj v prípade, že by o nich napokon rozhodovalo ministerstvo, bude to robiť v spolupráci so samosprávou. „Budeme ich schvaľovať v rámci monitorovacích výborov participatívnym spôsobom, kde budete aj vy,“ pokračuje Maraček.
Podľa Richarda Maračka by samosprávy mohli viac zapojiť do rozhodovania v ďalšom programovom období. „Myslíme, že celková obálka pre Slovensko nebude už tak rozšafná, ako bolo 12,6 miliárd, ale bude menšia. Percentosť obálky bude väčšia v území, ale reálne absolútne číslo môže byť aj menšie,“ dodáva.
O tom, kam napokon poputuje zmrazených 200 miliónov eur, rozhodne ministerstvo na jeseň.
