Dve kultúrne krajiny z afrických štátov Malawi a Kamerunu pribudli na zoznam kultúrneho dedičstva Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO, píše agentúra AFP. Generálna tajomníčka UNESCO Audrey Azoulayová často prezentovala Afriku ako jednu zo svojich priorít. Napriek tomu sú podľa AFP africké významné objekty stále nedostatočne zastúpené na zozname tejto organizácie.
V krajine Diy-Gid-Biy v Mandarskom pohorí na severe Kamerunu sa nachádzajú archeologické objekty, ktoré pravdepodobne vznikli medzi 12. a 17. storočím. Obklopujú ich terasovité polia s obradnými miestami.
Druhým miestom, ktoré sa z afrického kontinentu dostalo na zoznam UNESCO, je horské pásmo, ktorému dominuje hora Mulanje na juhu Malawi. Tá je považovaná za domov bohov, duchov a predkov, píše AFP.
Tento rok v Paríži rozhoduje výbor pre svetové dedičstvo o 30 miestach, z ktorých niektoré pribudnú popri takých pamiatkach, ako sú pyramídy v Gíze, Veľký čínsky múr alebo hrobka Tádž Mahal v Indii.
Okrem Malawi a Kamerunu boli medzi nimi len dve ďalšie africké krajiny – Guinea-Bissau a Sierra Leone. V oboch prípadoch išlo o prírodné pamiatky.
Africké pamiatky predstavujú iba deväť percent všetkých miest na zozname UNESCO. Na kontinente sa pritom nachádza takmer štvrtina tých, ktoré sú ohrozované ozbrojenými konfliktmi, zmenou klímy a ťažením nerastných surovín, uviedla AFP.
Malawi a Kamerun mali doteraz na zozname UNESCO zapísané každý po dvoch objektoch.
Nemecký Neuschwanstein
Na zoznam svetového dedičstva sa oficiálne zaradil aj zámok Neuschwanstein v Bavorsku, známy najmä ako inšpirácia pre rozprávky Walta Disneyho. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
Výbor organizácie v sobotu vo francúzskom Paríži na zoznam umiestnil aj tri ďalšie sídla postavené koncom 19. storočia za vlády bavorského kráľa Ludwiga II. – zámok Herrenchiemsee a Linderhof a kráľovský dom na hore Schachen.
Neuschwanstein, ktorý sa týči na skalnatom alpskom brale, je najnavštevovanejším zámkom v Nemecku. Každoročne tam zavíta takmer 1,5 milióna ľudí. Peter Seibert z Bavorskej správy hradov (BSV) pre agentúru AFP povedal, že zaradenie na Zoznam svetového dedičstva UNESCO „je veľmi veľká zodpovednosť, ale aj uznanie… práce, ktorá sa doteraz vykonala pri (ich) zachovávaní“.
Architektonické dedičstvo kráľa je dnes v Bavorsku zdrojom hrdosti, no v čase jeho vlády prispelo k Ludwigovmu pádu.
Vysoké náklady na výstavbu honosných rezidencií, no aj ďalšie faktory viedli k tomu, že bol panovník vyhlásený za nepríčetného. Bavorská vláda ho preto zbavila moci, píše AFP. Ludwig II. bol následne internovaný v paláci Berg a krátko na to zomrel za záhadných okolností pri Starnberskom jazere.
Megality vo Francúzsku
UNESCO v sobotu zaradila na zoznam svetového dedičstva taktiež megality v Carnacu. Ide o rozsiahly komplex kamenných menhirov v západofrancúzskom departemente Morbihan v Bretónsku.
Komplex viac ako 550 menhirov – kamenných pilierov zasadených do zeme – postavili počas obdobia neolitu pred viac ako dvoma tisícročiami na ploche približne tisíc kilometrov štvorcových. Ročne ich navštívi takmer 300-tisíc ľudí.
„(Megality) predstavujú výnimočné svedectvo technickej vyspelosti a zručnosti neolitických komunít, ktoré im umožňovali získavať, prepravovať a manipulovať s monumentálnymi kameňmi a zeminou, aby vytvorili komplexný symbolický priestor, ktorý odhaľuje špecifický vzťah obyvateľstva k jeho prostrediu,“ uviedlo vo vyhlásení UNESCO.
Megality v Carnacu sa stali 54 francúzskou pamiatkou zapísanou na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Zápis na tento zoznam môže dopomôcť rozvinúť v oblasti cestovný ruch a uvoľniť finančné prostriedky na konzerváciu pamiatky.
