Slovensko je jedna z najviac polarizovaných krajín nielen v Európe, ale aj vo svete. Vyplýva to zo štúdie DEKK Inštitútu. Najviac rozdelenou krajinou v Európe je Maďarsko. Na otázku: „Nakoľko je, podľa Vás, naša krajina v rozdelená v kľúčových spoločenských otázkach?“ iba necelé percento opýtaných odpovedalo, že nie je rozdelená. Naopak až 60 percent zastáva názor, že je veľmi, až extrémne rozdelená.
Situácia na Slovensku je podľa vedúcej komunikácie DEKK Inštitútu Nikoly Richterovej kritická. “Napriek tomu, že v podstate ani nejde o nejaké prekvapenie, keď povieme že Slovensko je polarizovaná krajina, tak neexistujú odborné dokumenty, ktoré by to vedeli zmerať. Ktoré by vedeli povedať aké faktory to ovplyvňujú a prečo sme sa dostali tam, kde sme sa dostali,“ zhodnotila.
“Tam sa stáva taká zmena, že človek s rozdielnym názorom, s inými hodnotami, už nie je v podstate iba nejaký človek, ktorý je súper v istej debate, ale stáva sa našim nepriateľom. Spoločnosť je už nastavená tak, že chce toho nepriateľa v podstate zničiť. Najskôr to ovplyvňuje vzťahy s ľuďmi, s ktorými nemáme až tak hlboké vzťahy. Neskôr to už zasahuje aj do kolegiálnych vzťahov, susedstiev, priateľstiev a aj do rodín,“ opísala Richterová.
V polarizácii krajiny sme v rámci Európy na druhom mieste, prvé je Maďarsko. “Spravili sme aj globálne porovnanie, hoci neexistuje jednotná metrika, ktorá by vedela jednoznačne povedať, že takto sú na tom krajiny. Ale prevzali sme Edelman Trust Barometer metriku a spravili sme podľa nej aj meranie v Českej republike na Slovensku. Tento Edelman to predtým meral v 28 krajinách na svete. Slovensko skončilo opäť druhé, horšie na tom bola už iba Argentína, Česko skončilo na siedmom mieste,“ prezradila Richterová.
Poukázanie na negatívny stav
Aj v globálnom porovnaní sa nám potvrdzuje, že situácia na Slovensku je kritická. “Určite potrebujeme poukázať aj na to, že táto odborná štúdia vznikla práve preto, aby sme poukázali na ten negatívny stav. Nechceme teraz iba plakať nad tým, ale chceme, aby práve aj lídri si dali ako jednu z priorít, aby sa situácia upokojila,“ uviedla.
“Momentálne nevnímame ak tak veľa násilia, ale to sa môže zmeniť. Tridsaťšesť percent Slovákov tvrdí, že pozná niekoho, kto normálne používa násilie proti názorovým oponentom. To je určite problémom,“ upozornila vedúca komunikácie DEKK Inštitútu.
Máme podľa nej aj príklady z Fínska a Estónska. “Aj tie mali kedysi problém. Fínsko sto rokov dozadu riešilo veľkú občiansku vojnu, kedy ľudia boli rozdelení na dva tábory a dokázali s tým niečo robiť. Je ale treba povedať, že s tým systematicky pracovali,“ dodala Richterová.
Viac o rozdelenej spoločnosti na Slovensku povedala v Ranných správach vedúca komunikácie DEKK Inštitútu Nikola Richterová:
