„Namiesto jeleňa dajte na tú dopravnú značku moju fotku, že ‚Pozor ja‘, pretože viac hrozí zrážka so mnou ako so zverou,“ odkazuje Marian Fizer s úsmevom všetkým kompetentným. Jeho situácia však taká úsmevná nie je.
Po nedávnej rekonštrukcii frekventovanej cesty na Donovaly vyrástli priamo pred jeho domom zvodidlá. Prejsť na druhú stranu je tak pre pána Mariana a jeho rodinu doslova každodenná životná výzva.
Rodinný dom, v ktorom býva pán Fizer, stojí v severnej, odľahlej časti Banskej Bystrice od roku 1945. Aktuálne v ňom žije so svojimi rodičmi, ktorí majú takmer 70 rokov.
Jediná cesta, ktorá vedie k ich domu, je cesta prvej triedy I/59. Do práce chodí prevažne autobusom. Najbližšiu zastávku má cez cestu oproti, a tak musí vždy doslova utekať pomedzi autá, ktoré prechádzajú cestou.
Život sa mu výrazne skomplikoval pred takmer dvoma rokmi, keď mu po rekonštrukcii cesty Slovenská správa ciest (SSC) aj napriek jeho protestom osadila cez cestu zvodidlá.
„Dalo sa prejsť, lebo sme mali zvodidlá odklonené. Momentálna situácia už vyše roka je taká, že ani priechod, ani prerušovaná čiara a dvojité zvodidlá, aby nám ľúto nebolo,“ priblížil situáciu Marian Fizer.
„Cesta je cesta I. triedy a na ňu sa môžu napojiť cesty nižšej triedy, čiže najlepšie druhej, resp. tretej, ale nenapájajú sa na ňu priamo výjazdy z domov alebo z iných priemyselných areálov. Najvyššia je cesta I. triedy, potom sa ide na II. a III. až z tej sa ide do jednotlivých domov v obci,“ vysvetlil dopravný analytik Jozef Drahovský.
Rizikových päť sekúnd
Problém sa týka hlavne pána Fizera, vedľajší dom využívajú jeho susedia len cez víkendy. Pán Fizer cez cestu, na ktorej autá jazdia maximálne 70-kou, prechádza na vlastné riziko a zodpovednosť, no donedávna aspoň nemusel preskakovať vysoké zvodidlá.
„Síce je tam 70-ka, ale autá idú rýchlejšie, nejdú nikdy 70. Tam je štvorprúdovka. Je to riziko. Máte na to možno päť sekúnd, aby ste prešli, utekali a teraz ešte musíte preskočiť, takže je to veľmi rizikové,“ uviedol pán Fizer.
„Tam osadili značku, že pozor srnky. Ja som povedal, nech tam dajú moju fotku, lebo budem skákať ja. Ja sa tu cítim ako zver niekedy. Toto nemá so zdravým rozumom nič spoločné,“ vyhlásil.
Pán Fizer sa obrátil na mesto Banská Bystrica, či by sa na danom úseku nedal urobiť aspoň priechod pre chodcov.
„Mesto Banská Bystrica rekonštrukciu cesty I/59, ktorá vedie mestskou časťou Uľanka, nerealizovalo, ale SSC sme vyzvali, či by nebolo možné vyhovieť požiadavke pána Fizera. Z bezpečnostného hľadiska jej vyhovieť možné nebolo a zamietli ju,“ informovala hovorkyňa mesta Banská Bystrica Zdenka Marhefková.
Slovenská správa ciest tvrdí, že daný úsek pred rekonštrukciou nespĺňal viaceré parametre európskych a slovenských noriem.
Po ceste I/59 prejde denne zhruba 14-tisíc osobných áut, z toho takmer tritisíc nákladiakov. Podľa Slovenskej správy ciest ide o úsek s vysokou dopravnou intenzitou. „Cestári“ trvajú na tom, že osadenie zvodidiel je v súlade s normami a stav spred niekoľkých rokov bol nevyhovujúci.
Zvodidlá tam mali byť od začiatku
„Konkrétne v tomto úseku končí oporný múr, ktorý nadväzuje na mostný objekt, ktorý je hneď vedľa. Áno, historicky v tom mieste zvodidlá osadené neboli. Ale to neznamená, že tam byť nemali. Bolo tam staré zábradlie, ktoré nespĺňalo podmienky normy osadené na príslušnom múre,“ objasnil riaditeľ Investičnej výstavby a správy ciest Banská Bystrica Miloš Kreth.
„Ak máme strmý svah a priľahlý vodný tok, úroveň zadržania je až H3. Jedna z tých vyšších zádržných hodnôt. V tom prípade sú osadené dve pásnice nad sebou, čo je aj v tomto prípade,“ doplnil Kreth.
„Zaujímavé je, že vyššie je takisto rýchlostná cesta a je tam prechod a takisto zvodidlá sú odklonené aj na ďalšej strane,“ poznamenal Marian Fizer.
„Ďalej už je tá pásnica vypustená, lebo tok sa trošku vzďaľuje od toho miesta. Ale konkrétne v tomto mieste, kde pán Fizer prechádzal, tá druhá pásnica končí. Ďalej pokračuje jedna, nakoľko máme tam aj stromoradie, vodný tok a ten strmý svah tam je stále,“ uviedol Kreth.
Nedomyslená prístupová cesta
„Podľa mňa je to problém z minulosti, kedy sa povolila výstavba a nedomyslela sa prístupová cesta, chodníky a toto sa prenieslo aj do rekonštrukcie cesty I. triedy, kedy zrejme projektant tam nevidel ani cestu, ani prístupové chodníky. Keby tam boli, tak spraví priechod pre chodcov tak, ako je o niekoľko kilometrov ďalej,“ myslí si dopravný analytik Drahovský.
„Najprv treba urobiť chodníky, ktoré niekam budú viesť, až potom sa medzi nimi robí priechod pre chodcov,“ dodal.
„Pre zriadenie priechodu pre chodcov je potrebné spracovať projektovú dokumentáciu. Priechod pre chodcov musí prejsť povolením príslušného stavebného úradu, v tomto prípade sa bavíme o určení trvalého dopravného značenia. Pre cesty I. triedy je to okresný úrad. K tomu prislúchajú aj vyjadrenia dopravného inšpektorátu,“ uviedol Kreth.
Dve riešenia problému
„Aj keby sme v tejto lokalite vybudovali nejaký chodník, tak tie rozhľadové pomery sú tam také zlé, že na ceste by nebolo možné vybudovať bezpečný priechod pre chodcov,“ vysvetlila hovorkyňa Banskej Bystrice Marhefková.
Dopravný expert Jozef Drahovský si myslí, že problém by sa dal vyriešiť dvomi spôsobmi. Oba by však boli finančne náročné.
„Kúsok odtiaľ je nejaká voda, je tam zráz, čiže je tam možné pretlačiť tunel cez cestu. Tento tunel môže mať rôznu šírku, ale toto je jedno z riešení pre chodcov. Druhý spôsob je trvalé riešenie. Nerobiť podchod, ale spraviť podjazd,“ vyhlásil Drahovský.
„Cesta v obci by podjazdom spájala aj tento dom. To je úplne ideálne. Ale náklady na túto stavbu sú podľa mňa vyššie, než je cena nehnuteľnosti,“ doplnil analytik.
„Vybudovať sa dá všetko, ale aké by tam boli náklady, v tomto prípade na podchod, keďže v jednej strane sa nachádzame v celkom strmom svahu a na druhej strane máme vodný tok. Neviem si predstaviť, že by tam bol podchod realizovateľný z týchto dôvodov,“ myslí si riaditeľ Investičnej výstavby a správy ciest Banská Bystrica.
Bez rozhodnutia nie je čo napádať
„Orgán verejnej správy takýmto konaním obmedzil výkon vlastníckeho práva alebo nejaké iné základné právo, ktorého je on nositeľom. To však podľa nám dostupných informácií zatiaľ nekonštatovali a práve to je problematické. Kde nie je rozhodnutie, nie je ani čo napádať,“ uviedol nezávislý advokát Matúš Červený.
„Chcel som len, aby tie zvodidlá ostali v pôvodnom stave, ako boli pred rekonštrukciou. Normálne zahnuté, aby sa dalo prejsť na druhú stranu. To bolo všetko, čo som chcel. Bohužiaľ, nevyhoveli ani tomu,“ vyhlásil pán Fizer.
Pán Fizer by sa mohol obrátiť napríklad na Správny súd, no potreboval by oficiálne zamietavé stanoviská úradov, čo však nemá. S magistrátom Banskej Bystrice, či Slovenskou správou ciest komunikoval prevažne cez internet.
„Každý, kto sa domnieva, že do jeho práv alebo právom chránených záujmov bolo neoprávnene zasiahnuté alebo boli nejak dotknuté, je oprávnený podať správnu žalobu. Správny súd by bol oprávnený preskúmať postup tohto správneho orgánu alebo orgánu verejnej správy s cieľom zistiť, či nedošlo k nejakému pochybeniu,“ uviedol advokát.
„Čo sa týka mňa, ja som sa to naučil. Preskočím, nemám problém. Ja ale myslím na budúcnosť mojich detí. Je to nebezpečné. Čakajú, kým sa niečo stane, hlavne v zime, keď sa pluhuje, všade je sneh a je problém prejsť,“ dodal pán Fizer.
