Pred 80 rokmi oficiálne vznikla Organizácia Spojených národov (OSN). Po skončení druhej svetovej vojny boli mnohé národy v troskách a svet túžil po mieri. Predstavitelia 51 krajín sa preto od apríla do júna 1945 schádzali na konferencii v San Franciscu, kde pracovali na návrhu Charty OSN. Ratifikovali ju 24. októbra toho istého roku.
Medzi zakladajúcimi krajinami boli napríklad Spojené štáty, Sovietsky zväz, Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, India, Turecko, Brazília, Poľsko aj Československo. V súčasnosti má OSN 193 členov a dve krajiny majú štatút pozorovateľov.
Organizácia Spojených národov je medzinárodné zoskupenie takmer dvesto štátov. Poskytuje priestor pre predstaviteľov všetkých národov sveta na stretnutia a diskusie o problémoch, ktoré treba spoločne riešiť.
„A napriek tomu sú v tejto chvíli zásady Organizácie Spojených národov pod tlakom ako nikdy predtým. Civilisti sú terčom útokov a medzinárodné právo je pošliapavané v Pásme Gazy, na Ukrajine či v Sudáne. Chudoba a hlad narastajú, zatiaľ čo pokrok v oblasti cieľov udržateľného rozvoja stagnuje,“ vyjadril sa generálny tajomník OSN António Guterres.
Medzi hlavné ciele OSN patrí udržovanie mieru a bezpečnosti na svete, posilňovanie priateľských vzťahov medzi národmi, podpora ľudských práv a humanitárna pomoc. Tú zabezpečujú viaceré organizácie po správou OSN.
Výročiu OSN sa v relácii Správy venoval redaktor Lukáš Bahník:
„Preto je aj práca napríklad Detského fondu OSN alebo Svetového potravinového programu rovnako dôležitá pre mier ako sú samotné mierové misie. A všetko je to prepojené. Bezpečnosť, rozvoj, ale aj ľudské práva. Jedno bez druhého nemôže dlhodobo fungovať,“ skonštatoval odborník na medzinárodné vzťahy Jaroslav Ušiak.
Bezpečnostná rada ako jeden z hlavných orgánov
Medzi hlavné orgány OSN patrí Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada.
„Valné zhromaždenie OSN si môžeme predstaviť ako akýsi parlament sveta, kde sedí všetkých 193 členov a každý z nich má jeden hlas. Jeho rozhodnutia, rezolúcie však ale nie sú právne záväzné. Sú to skôr odporúčania. Bezpečnostná rada OSN už je ale ako keby ten výkonný orgán, alebo akási vláda. Jej rozhodnutia sú záväzné pre všetkých,“ vysvetlil Ušiak.
Bezpečnostná rada pozostáva z 15 členov. Päť je stálych – USA, Rusko, Francúzsko, Čína a Spojené kráľovstvo. Desať nestálych členov volia v pravidelných cykloch podľa geografickej príslušnosti. Rada vyzýva na mierové riešenia konfliktov a odporúča spôsoby ich urovnania.
V niektorých prípadoch môže uvaliť sankcie či dokonca povoliť použitie sily na udržanie a obnovenie mieru a bezpečnosti vo svete.
Vzostupy aj pády OSN
OSN od svojho vzniku zaznamenala viaceré vzostupy aj pády. Za úspechy sú považované mierové misie v Kambodži, Mozambiku či Guatemale, ktoré pomohli ukončiť konflikty a podporili politické zmeny. Medzinárodné spoločenstvo spolu s pridruženými agentúrami – ako UNICEF, Svetový potravinový program – získalo počas svojho fungovania 12 Nobelových cien za mier.
Prestíž organizácie negatívne ovplyvnili neúspešné mierové operácie v Bosne a Rwande. OSN tam nedokázalo zabrániť krviprelievaniu a genocídam. Kritika spoločenstva rástla aj po zásahoch v Juhoslávii a v Iraku, ktoré Bezpečnostná rada neodsúhlasila.
Do akej miery v súčasnosti plní OSN svoju funkciu? „Keď sa bezpečnostná rada a OSN nedokáže zhodnúť, alebo dokonca, keď niektorí aj stáli členovia bezpečnostnej rady sú priamo zúčastnení na konfliktoch, tak potom vidíme, ako nedokonalo plní táto organizácia svoje ciele. Ale v mnohých ďalších oblastiach naozaj aj zabraňuje vojnám, aj sa ich pokúsi riešiť a nakoniec aj hľadá riešenie“ uviedol diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
„OSN do určitej miery plní svoje úlohy, ale mala by ich plniť lepšie,“ zhodnotil Kubiš.
„OSN prechádzala postupne svojím istým vývojom. Minimálne tá bezpečnostná rada OSN sa v poslednom období ukazuje ako orgán, ktorý by naozaj potreboval istú formu reformy, nakoľko tá existujúca pozícia tých stálych členov bezpečnostnej rady už dávno nezodpovedá tomu aktuálnemu geopolitickému rozloženiu síl, ktoré sa čím ďalej, tým viac ešte mení. Faktom zostáva, že tým štátom, ktoré dnes to privilégium majú, to vyhovuje,“ dodal Kubiš.
