Pozostatky parašutistov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša ležia v šachte. Nacisti ich tak ako iných odporcov režimu zakopali do provizórnych jám a zasypali. Podobne so svojimi odporcami nakladali aj komunisti. Šachtové hroby Ďáblického cintorína v Prahe sa začali v rámci pilotného projektu otvárať. Prvé ostatky politických väzňov, ktorých dohľadali, sa vrátia ich rodinám, aby ich mohli dôstojne pochovať.
Na Ďáblickom cintoríne sú uložené ostatky zhruba 14-tisíc odporcov totalitných režimov. Jeden z tých, ktorých sa v roku 2014 podarilo exhumovať, bol páter Josef Toufar, umučený ŠtB.
„Totalitné režimy prenasledovali svojich oponentov doslova až do hrobu. Snažili sa zabezpečiť, aby neexistovali žiadne pútnické miesta, kde by ľudia mohli prísť uctiť si pamiatku týchto osôb. Bola to pomsta voči ich rodinám a jasný odkaz: ak urobíte niečo podobné, skončíte rovnako!“ uviedol riaditeľ Múzea pamäti 20. storočia Petr Blažek.
Skúšobný projekt exhumácie sa týka šachty číslo 14, kde sú v jednej vrstve uložené ostatky troch politických väzňov popravených po roku 1948.
„Sme v hĺbke asi 130 centimetrov. Upravujeme steny sondy, aby sme mohli zdokumentovať profily,“ povedal archeológ Múzea Prahy Petr Starec.
„Poznáme mená, čísla a máme prístup k pitevným správam. V žiadnom prípade nebolo rodinám obetí alebo väzňov umožnené dôstojné pohrebné obrady,“ pokračoval Blažek.
Pozostatkom odporcov totalitných režimov v Prahe sa v relácii Správy venovala spravodajkyňa Katarína Vítková:
Pozostatky parašutistov
V šachte 0 by mali byť aj ostatky parašutistov Gabčíka a Kubiša, ktorí odstránili ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
„Tu je pitevný protokol J.G. Tu sú hlavy parazitov po tom, čo boli odrezané, Kubiš, Gabčík. Telá boli po pitve poslané preč. Hlavy tu nemôžu byť, lebky tu nemôžu byť, ale torzá môžu,“ vyhlásil bádateľ Jaroslav Čvančara.
Rehabilitácia hrdinov popravených totalitami znamená najviac pre rodiny, ktoré dostanú šancu usporiadať im dôstojný pohreb. Niekedy je silný aj okamih doručenia listu na rozlúčku po 70 rokoch, ako v prípade slovenského odporcu režimu Pavla Valentu.
„Listy nikdy neboli doručené. V tomto prípade som vyhľadala rodinu, priviezli sme ich na Slovensko, doručili sme ich a tak napravili krivdu,“ dodala archivárka Národného archívu ČR Alena Šimánková.
