Spojené štáty zrušili sankcie na tri bieloruské firmy vyrábajúce uhličitan draselný a tiež zmiernili reštrikcie proti bieloruskému finančnému sektoru. Minsk na oplátku prepustil 250 väzňov.
Informovali o tom médiá s odvolaním sa na vyjadrenie amerického splnomocnenca Johna Coaleho po jeho štvrtkovom (19. 3.) rokovaní s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom a na vyhlásenie amerického veľvyslanectva v Litve. Coale v Minsku tiež uviedol, že Lukašenko by mohol čoskoro navštíviť Spojené štáty.
„USA zrušia sankcie voči Belinvestbank, Bank razviccia (rozvojovej banky) a ministerstvu financií,“ povedal Coale podľa štátnej agentúry Belta. Splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa nej tiež potvrdil definitívne vyriešenie problému s bieloruským potašom, keď sa USA tiež rozhodli zo všetkých sankčných zoznamov vyškrtnúť bieloruské spoločnosti.
Bieloruská vláda prepustila 250 väzňov v rámci dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi, pričom 235 prepustili v rámci krajiny a 15 ľudí poslali do Litvy, uviedlo americké veľvyslanectvo vo Vilniuse podľa agentúry Reuters.
Washington medzitým súhlasil so zmiernením sankcií voči bieloruskému finančnému sektoru a zrušil všetky zvyšné americké sankcie voči potašovým spoločnostiam Belaruskali, Belarusian Potash Company a Agrorozkvit.
Návšteva Lukašenka by bola prelomom
Predchádzajúce rozhovory medzi oboma predstaviteľmi vyústili vlani v septembri do prepustenia desiatok politických väzňov. V decembri väznica opustila ďalších 123, vrátane držiteľa Nobelovej ceny mieru Alesa Bjaljackého a opozičných politikov Maryji Kalesnikavovej a Viktara Babaryku. USA reagovali uvoľnením sankcií na bieloruský potaš, ktorý je kľúčovou zložkou hnojív a tiež kľúčovým zdrojom bieloruských exportných príjmov.
Coale v Minsku tiež uviedol, že Lukašenko by mohol čoskoro navštíviť Spojené štáty. Takáto cesta by pre dlhoročného autoritárskeho vodcu, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, znamenala prelom v jeho snahe ukončiť roky izolácie od Západu, poznamenal Reuters.
Coale podľa bieloruských štátnych médií tiež povedal, že s Lukašenkom diskutovali o možnom znovuotvorení amerického veľvyslanectva v Bielorusku. To Washington uzavrel po tom, ako Minsk vo februári 2022 dovolil ruskej armáde použiť na vpád na Ukrajinu bieloruské územie.
Výmenou za normalizáciu vzťahov tlačia Spojené štáty na Lukašenka, aby prepustil viac ako 1100 Bielorusov, ktorí sú v súčasnosti podľa mimovládnej organizácie Vjasna za mrežami kvôli politickej činnosti či ochrane ľudských práv.
Medzi teraz prepustenými väzňami je novinárka Kacjaryna Andrejevová, bloger Eduard Palčys či ochrankyňa ľudských práv Nasta Lojková, ktorá dokumentovala policajné násilie proti opozičným aktivistom, uviedol portál Naša Niva, ktorý spomenul desať mien. Na slobode je podľa Reuters tiež Marfa Rabková, koordinátorka dobrovoľníkov v organizácii Vjasna.
Minsk čelí izolácii už roky
Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, bol Západom dlho považovaný za vyvrheľa kvôli porušovaniu ľudských práv a podpore Ruska vo vojne proti Ukrajine. Americká strana však dala jasne najavo, že vidí hodnotu v kultivácii vzťahov s Lukašenkom vzhľadom na jeho blízke väzby na Putina, poznamenal Reuters.
Exilová bieloruská opozičná líderka Svjatlana Cichanouská uviedla, že víta humanitárne úsilie administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa o prepustenie väzňov. „Zároveň však musíme trvať na skutočnej, systémovej zmene v Bielorusku – na ukončení represií a konaní slobodných a spravodlivých volieb,“ uviedla vo vyhlásení.
Minsk, blízky spojenec Ruska, čelí izolácii už roky. Lukašenko vládne krajine s 9,5 miliónmi obyvateľov už viac ako tri desaťročia a krajina bola opakovane pod sankciami západných krajín – ako za potláčanie ľudských práv, tak za to, že Moskve umožnila využiť jej územie pri invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Lukašenkova vláda bola spochybnená po prezidentských voľbách v roku 2020, keď stovky tisíc ľudí vyšli do ulíc na protest proti hlasovaniu, ktoré bolo široko považované za zmanipulované. Boli to najväčšie demonštrácie od čias, keď Bielorusko po rozpade Sovietskeho zväzu získalo v roku 1991 nezávislosť.
Pri následnom zásahu boli zadržané desiatky tisíc ľudí a mnoho z nich polícia zbila. Predstavitelia opozície buď ušli z krajiny, alebo boli uväznení. Päť rokov po masových demonštráciách si Lukašenko vlani zabezpečil siedme funkčné obdobie vo voľbách, ktoré opozícia označila za frašku, pripomenula agentúra AP.
