So ženami na čele sa svetové metropoly stávajú lepšími miestami pre všetkých, konštatuje denník The Guardian. Na vedúcich pozíciách v mestských samosprávach ich je však žalostne málo, iba päť percent. Potreba väčšej rodovej rovnováhy je pritom nepopierateľná.
Do polovice storočia bude 68 percent ľudí žiť v mestách, ktoré už teraz čelia narastajúcim problémom z hľadiska dopravy, dostupného bývania či zmeny klímy, konštatuje The Guardian.
Dôsledky najviac pociťujú zraniteľné skupiny obyvateľstva. Vo väčšine miest sa počíta s tým, že všetci šoférujú, a tak sa priestor pre autá zväčšuje na úkor miesta pre chodcov, cyklistov, matky s kočíkmi či invalidov.
Článok o ženách na čele svetových metropol si v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače prečítala redaktorka Katarína Ulická:
Autorka článku si všíma, že v mestách, ktoré majú odlišný prístup, sú nositeľkami zmien ženy. Ako príklad uvádza Barcelonu, kde bývalá primátorka Ada Colau zmenila milión štvorcových metrov určených pre autá na priestor pre chodcov a strojnásobila dĺžku cyklotrás.
Podobným príkladom je kanadský Montreal, keď mu šéfovala Valérie Plante. V meste dokonca pribudli takzvané savé ulice, ktorých priepustný povrch pomáha mestu lepšie zvládnuť záplavy.
Nehovoriac o starostke Paríža Anne Hidalgo, ktorá bojovala za ekologickú transformáciu mesta. Denník uzatvára, že ide o úspešné príbehy priekopníčok, ktoré myslia na všetkých, nielen na tých, ktorí majú plné vrecká, a dokazujú, že ženské líderky pristupujú k svojim úlohám s vysokou dávkou empatie a s mnohostrannou dlhodobou víziou.
