Hypotekárna pomoc pri zvýšených splátkach funguje po niekoľkomesačnej prestávke už druhý týždeň. Namiesto štátu ju však tentoraz poskytujú priamo banky. Do bonifikácie sa však nezapojili všetky. Niektorí klienti sa tak cítia diskriminovaní. Podľa ministerstva financií k diskriminácii ani k porušeniu zákona nedochádza, keďže poskytovanie takejto pomoci je dobrovoľné.
V súvislosti so zvýšenou splátkou hypotéky sa na redakciu STVR obrátila diváčka, ktorá si želala zostať v anonymite. Zo súčasných 633 eur jej splátka vzrástla na 776 eur, čo je viac o 143 eur mesačne. Svoju banku kritizuje za to, že sa k dobrovoľnému poskytovaniu hypotekárnej pomoci nepridala.
Banka sa k systému pomoci nepripojila
„Moja banka (Prima banka) sa na rozdiel od iných bánk nepripojila k systému pomoci. Ako klientka tejto banky sa cítim byť priamo poškodená a znevýhodnená v porovnaní s klientmi iných bánk, ktorí rovnakú pomoc čerpať môžu,“ uviedla diváčka.
„Klienti, ktorí poberali štátny príspevok už v minulosti, nemusia robiť nič. Automaticky vyplatíme aj príspevky za obdobie od 1. decembra 2025,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Téme hypotekárnej pomoci sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Radoslav Šebo:
„Pre splátky od júna 2026 klienti získajú hypotekárnu pomoc vždy mesačne spätne k zaplatenej splátke,“ upresnila hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová.
„Prima banka poskytuje klientom dlhodobo najvýhodnejšie sadzby hypoték. Dotácie pre akúkoľvek vybranú skupinu klientov idú nakoniec vždy na úkor klientov ostatných, ktorí ich zaplatia v podobe vyšších sadzieb a poplatkov,“ uviedla v stanovisku Prima Banka.
S bonifikáciou hypoték začali niektoré iné slovenské banky od prvého mája tohto roka. Napríklad Slovenská sporiteľňa, ČSOB, VÚB alebo aj Tatra banka. Oprávneným žiadateľom vyplácajú 75 percent zo zvýšenia splátky, najviac však sumu 150 eur mesačne.
Klienti hovoria o diskriminácii
Podľa odborníka na financie o diskriminácii môžu hovoriť aj tí klienti, ktorí na takúto pomoc nárok nemajú, a to aj napriek tomu, že ich banka bonifikáciu podporuje.
„Takisto to môžu vnímať ako diskrimináciu aj ľudia, ktorí úver nemajú, a takisto to môžu vnímať ako diskrimináciu aj ľudia, ktorí majú dlhodobejšie fixácie a problém so zvýšením splátky pocítia neskôr,“ zhodnotil výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš.
O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo financií, ktoré nás odkázalo na skoršie vyjadrenie pre Denník SME. V ňom uvádza, že rezort nemá kompetenciu vykonávať nad bankami dohľad, kontrolu a ani ich nútiť, aby sa do takejto dobrovoľnej pomoci zapojili.
„Môžete preniesť úver z jednej banky do druhej, inak povedané, vyplatiť ten starý novým úverom z novej banky, ktorá poskytuje takúto dobrovoľnú pomoc,“ uzavrel Dobiš.
