Sucho a nedostatok vody trápi aj farmára z obce Klčov na Spiši. Na zavlažovanie svojho hospodárstva využíval vodu z neďalekej priehrady. Pre pokazený uzáver na vodnej nádrži však zavlažovanie už dva roky nefunguje. A k vode z priehrady sa dostať nedokáže. Spôsobuje mu to veľké škody.
Poľnohospodár Ján Orinčák z Klčova vodou z priehrady nad obcou roky zavlažoval stromy či polia. „Využívali sme ju stále, každý rok pri pestovaní klasických poľnohospodárskych plodín, ale hlavne pri pestovaní ovocných výpestkov,“ priblížil farmár Orinčák.
A hoci zavlažovací systém, ktorý má v nájme, je funkčný, k vode z priehrady sa pre pokazenú súčiastku, paradoxne, už dva roky dostať nemôže. “Druhý rok ju neviem používať, lebo je pokazený ventil na priehrade. Nevedia nám spustiť vodu do zavlažovacieho systému,“ uviedol farmár.
V čase rastúceho sucha mu to spôsobuje veľké problémy. “Mne to spôsobuje veľké škody. Potrebujem robiť krmoviny pre zvieratá,“ doplnil Orinčák.
„Tým, že podnebie je, aké je a sú dosť veľké suchá, tak si myslím, že je dobré, keby sa priehrada zachovala a voda sa využívala,“ povedala starostka obce Klčov Etela Dzurillová.
Vodohospodári sa púšťajú do opravy
Hoci v súčasnosti vodná nádrž na zavlažovanie neslúži, počas zmeny klímy je stále veľmi dôležitá. Akumuluje vodu v čase prebytku a v čase jej nedostatku dotuje vodný tok pod nádržou. Vodohospodári sa po dvoch rokoch púšťajú do jeho opravy. Najprv začali vypúšťať priehradu.
“Aj napriek pretrvávajúcemu suchu je z dôvodu zistenia mechanickej závady na technologickej časti nádrže, ktorú nemožno opraviť pri aktuálnej výške hladiny, potrebné z bezpečnostných dôvodov pristúpiť k jej dočasnému vypusteniu,“ vysvetlil Marián Bocák z kancelárie generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Nádrž vypúšťajú vodohospodári postupne. Do troch týždňov bude úplne bez vody. Medzitým prídu na miesto rybári, ktorí z nej budú loviť ryby, aby neuhynuli. Termín, kedy ventil vodohospodári opravia a nádrž opäť napustia, nateraz nie je známy.
Dôsledkom sucha na Slovensku sa v Správach z regiónov venovali redaktorky Marie Balážová Melníková a Jana Obrancová:
Problém majú mnohí
Nielen farmár z Klčova, aj mnohí iní majú problémy so zavlažovaním. Kameňom úrazu sú zväčša nefunkčné závlahové sústavy a potreba investovať do nich.
Z eurofondov naposledy na obnovu závlah išlo asi 9,2 milióna eur, pár rokov predtým to bolo 22 miliónov eur. Výzvy by mali prísť aj v najbližšom období. Práve závlahy sú nástrojom, ktorý by v boji proti suchu mohol pomôcť.
K najsuchším oblastiam patrí aj nitriansky región, v ktorom je krajina výrazne využívaná poľnohospodármi.
„Od začiatku roka nám spadlo len nejakých 64 milimetrov zrážok, čo v minulom roku porovnateľne v tomto období sme mali takmer dvojnásobok. Čakáme, čo bude a či sa unormálni počasie,“ povedal konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Pavol Findura.
„Poľnohospodári čakajú na dážď, ale dážď môže byť aj umelý, závlahový,“ povedal odborník na závlahy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ľuboš Jurík.
Závlahy využíva aj podnik od Nitry, ale len na poliach pri Oponiciach, ktoré sú v dosahu funkčnej čerpacej stanice. Na ostatných poliach sa spolieha len na počasie, tak ako to na Slovensku robí väčšina poľnohospodárov. Zavlažovanie je totiž u nás skôr výnimkou.
Na Slovensku pritom existuje rozsiahla závlahová sústava, ktorá by dokázala zavlažovať až takmer 320-tisíc hektárov. Reálne sa využíva na ani nie desiatich percentách.
„Bavíme sa o nejakých 20-tisíc hektároch zavlažovanej plochy. Závlahy fungujú tam, kde sa im venujú poľnohospodári, kde sa o ne starajú a investujú do toho,“ priblížil poverený predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast.
Pri tom navyše spravidla neinvestujú do vlastného majetku. Čerpacie stanice či závlahové sústavy vlastní štátny podnik Hydromeliorácie.
„Nebavíme sa už o investíciách na úrovni 100-tisíc eur, myslím teraz hlavne závlahové systémy, rozvodná sieť a čerpacie stanice, ale už sa bavíme o miliónoch eur,“ dodal Šumichrast.
Peniaze z eurofondov
Agrorezort avizuje, že na rekonštrukcie, rozširovanie, ako aj budovanie nových závlah, pôjdu aj peniaze z eurofondov. „Vyhlásenie výziev na intervencie týkajúce sa závlah sú naplánované na tento rok,“ priblížil rezort pôdohospodárstva.
Potrebu naštartovania závlah napriek vysokým nákladom potvrdzuje aj oslovený odborník. „Akonáhle teraz zasejú do suchej pôdy a plodina nevzíde, majú obrovské straty, ktoré by sa zvýšenými nákladmi na závlahy kompenzovali. Je to pomerne jednoduchá matematika,“ povedal Ľuboš Jurík.
