Skalné veže, kamenné moria, pseudokrasové jaskyne, okolo dubovo-hrabové lesy a aj široký pasienok. Toto nenájdete nikde inde, iba na Gemerských planinách. Vyberte sa s nami na Pohanský hrad.
Rozprestiera sa na hranici Novohradu a Gemera v pohorí Cerovej vrchoviny. Na okraji dedinky Stará Bašta nás čaká prechádzka po náučnom chodníku so zaujímavou geologickou históriou. Začína sa pri takzvanej Baštianskej diatréme s mohutnými odkrytými blokmi pieskovcov a tufov.
Zaujímavosti Pohanského hradu priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Zuzana Ševčíková:
„Je to pozostatok podzemných kanálov sopky. Išlo o sopku maarového typu. Krátery týchto sopiek boli niekoľko desiatok metrov pod úrovňou vtedajšieho terénu. A často sa v ich kráteroch zdržiavala voda, vytvárali sa jazerá,“ priblížila pracovníčka Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina Veronika Rízová.
„Pri pôvodných prudkých erupciách po styku s vodou sa strhával aj hlbšie uložený materiál z podložia, ktorými boli prevažne pieskovce, a tie sa dostávali na povrch,“ doplnila.
Túto ojedinelosť oceňujú aj včeláriky zlaté, naše najfarebnejšie vtáky. Na hniezdiskách v Strednej Európe sa zdržiavajú necelých päť mesiacov a hniezdne nory si robia napríklad aj v pieskovci na diatréme.
Cesta pomedzi bútľavé stromy
Po chodníku od Starej Bašty pokračujeme ďalej na Pohanský hrad. Vystúpiť naň sa dá z viacerých smerov – aj zo Šuríc či z Hajnáčky.
Trasa zo začiatku vedie lesmi. Sú plné starých, bútľavých a odumretých stromov. V ich dutinách je však živo, hniezdia tu ďatle, sýkorky, sovy či mucháriky a úkryt tu majú netopiere a rôzne hlodavce. Významnými biotopmi sú aj pasienky nad lesmi.
„Planina Pohanského hradu je v súčasnosti neužívaná, neudržiavaná. V minulosti tomu tak nebolo. Bola intenzívne využívaná pre pasenie oviec, čomu slúžilo vlastne aj napájadlo, ktoré je pri jednom z altánkov na náučnom chodníku,“ poznamenala Rízová.
„Snažíme sa čiastočne pastvu sem prinavrátiť. Na planine zostalo zachovaných množstvo solitérov dubov, ktoré majú typickú širokú korunu, keďže pôvodne nerástli v zapojenom poraste, ako je tomu terazm“ dodala.
Ohromujúci výhľad
Po príchode na samotný Pohanský hrad, na vrchole planiny vo výške 578 metrov nad morom, sa nám naskytne úžasný výhľad na okolité obce Stará Bašta, Nová Bašta, Hajnáčka a Šurice, ako aj na kotlinové údolie rieky Gortva.
„Pohanský hrad vznikol vďaka sopečnej činnosti zhruba pred piatimi miliónmi rokov. Nachádzame sa práve v mieste, kde prebiehala pôvodná žila, cez ktorú prúdil lávový prúd. Lávový pokrov je jeden z najzachovalejších v Strednej Európe, keďže tu neprebiehala žiadna časť kamenia,“ povedala Rízová.
Geologicky najhodnotnejšie sú podľa nej okraje plošiny. „Tu dochádza k rôznym rozpadom blokov, ktoré sa postupne presúvajú gravitačným pohybom dolu svahmi a v rôznej miere sa rozpadajú,“ doplnila.
Vďaka týmto pohybom tu vzniklo viacero kamenných morí a sutín, preto je pohyb mimo turistických chodníkov zakázaný. Geológov zaujímajú aj mnohé unikátne pseudokrasové jaskyne a jedinečná flóra a fauna.
Vysoký stupeň ochrany
„Z chránených druhov rastlín tu napríklad rastie poniklec veľkokvetý alebo nátržník skalný a na niektorých miestach môžeme vidieť aj kosatec dvojfarebný. Tiež v týchto lesoch okolo Pohanského hradu rastie viacero druhov našich domácich orchideí,“ upozornila riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina, ŠOP SR Eva Belanová.
„Samotná planina Pohanského hradu patrí do štvrtého stupňa ochrany a okolité lesné porasty a skalné útvary sú najprísnejšie chránené, čiže tam platí piaty stupeň ochrany,“ dodala.
„Pohanský hrad je lokalita, ktorá slúžila ako výšinné útočisko hlavne ľudu Pilinskej a Kiatickej kultúry v 12. až 8. storočí. Sú tu zachované niektoré časti valov, ktoré sú menej viditeľné v teréne. Zaujímavé je, že na samotnej stolovej hore, na ktorej sa nachádza toto hradisko, sa nenašli takmer žiadne archeologické nálezy, ale veľa materiálu pochádza z troch jaskýň, ktoré sa nachádzajú v okolí,“ informoval pracovník Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer Ján Ulický.
„Na tomto mieste pravdepodobne nežili nastálo, ale chodili sa sem ukrývať v čase nebezpečenstva, nájazdov alebo možno nejakých záplav,“ uzavrel.
Návšteva tejto zvláštnej stolovej hory je zárukou nevšedného zážitku. Pohanský hrad na slovensko-maďarskej hranici totiž nie je stavba, akú by ste čakali. Je to niečo úplne iné.
