Stále viac ľudí verí, že sa o nich v starobe postará rodina, nie štát. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pripravil NMS Market Research pre jednu zo slovenských poisťovní. Dôvodom sú obavy z neudržateľnosti dôchodkového systému, vysokých cien v zariadeniach pre seniorov a neistoty do budúcnosti.
Rodina zostáva pre Slovákov najväčšou istotou v období staroby či odkázanosti na pomoc druhých. Podľa prieskumu finančného domu Uniqa očakáva starostlivosť od rodiny až 87 percent ľudí. Oproti minulému roku ide o nárast o tri percentuálne body. Výsledky naznačujú, že dôvera v pomoc najbližších rastie.
Prieskum naznačuje, že Slováci sú čoraz otvorenejší aj využívaniu technológií pri starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. Až šesť z desiatich ľudí pripustilo, že by pri opatere o nemohúcich využili pomoc robotov alebo inteligentných zariadení.
Prieskumu o živote rodín sa v Ranných správach venovala redaktorka Marianna Kovácsová:
Dôvodom je najmä starnutie populácie, nedostatok opatrovateľov a rastúci tlak na rodiny. Mnohí ľudia sa obávajú, že klasická starostlivosť nebude v budúcnosti dostupná pre každého.
Napriek rýchlemu rozvoju umelej inteligencie a moderných technológií si väčšina Slovákov myslí, že lekára nenahradí umelá inteligencia.
Využitie AI
Najmenej, iba 18 percent ľudí, očakáva umelú inteligenciu pri zdravotnej kontrole, 21 percent si myslí, že môže pomôcť s utešovaním, 27 percent s osobnou hygienou a 34 percent pri podávaní jedla a liekov. Ľudia podľa odborníkov považujú osobný kontakt, empatiu a schopnosť porozumieť pacientovi za nenahraditeľnú súčasť zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sa však ukazuje, že Slováci sú otvorenejší využívaniu technológií pri menej citlivých úlohách. Viacerí respondenti pozitívne vnímajú možnosť, aby technológie pomáhali pri rozhovoroch s pacientmi, monitorovaní zdravotného stavu alebo základnej komunikácii s chorými.
V rámci prieskumu sa zamerali aj na to, ako sa mladí ľudia stavajú v dnešnej dobe k rodičovstvu. „Už od 15 rokov je viac-menej jasné, že áno, chceli by mať deti, ale ten záujem o deti postupne klesá. Zistia, že svet prináša nejaké hrozby a to je to, že do akého sveta vlastne tie deti privedú,“ vysvetlil analytik NMS Michal Mislovič.
Doba neistôt a rizík
Túto obavu pociťuje až 73 percent mladých rodín. Ďalšími bariérami je otázka, či do ich životného štýlu zapadne dieťa a obava, či budú dobrými rodičmi.
„Máme tu dobu ekonomických neistôt, klimatickej zmeny, nových geopolitických bezpečnostných rizík a to práve neprispieva v podstate k podpore ďalšieho rodinného života,“ objasnil generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran.
Podľa odborníkov je za tým aj presýtenosť informáciami. „Nikdy sme nežili v dobe, kedy od každého jedného človeka je zakaždým stále vyžadované, aby kriticky hodnotil všetky informácie a tých informácií je strašne veľa. Tým pádom pociťujeme strach,“ ozrejmil riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Podľa odborníkov je to signál, že mladí ľudia potrebujú viac istoty. Či už sa to týka vzťahov, zdravia, budúcnosti, ale aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami.
