Pätica európskych krajín navrhuje mimoriadnu daň pre energetické spoločnosti, ktoré profitujú z krízy na Blízkom východe. Viaceré firmy zaznamenali po náraste cien ropy a plynu nadmerné zisky. Krajiny, ktoré za návrhom stoja, už zaslali list Európskej komisii a čakajú na odpoveď.
Blokáda Hormuzského prielivu priniesla fosílnym spoločnostiam mimoriadne zisky. Z cenových výkyvov na trhu profitovali najmä európski ropní giganti ako Shell, TotalEnergies či BP.
Šesť popredných európskych firiem zarobilo v prvom štvrťroku spolu približne 22 miliárd dolárov. Niektoré štáty Európskej únie preto žiadajú, aby zaplatili mimoriadnu daň.
Mimoriadnej dani za profit z energetickej krízy sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Karolína Kučerová:
„Poslali sme list Európskej komisii a čakáme na odpoveď. Myslíme si, že je to dobrý nápad. Musíme nájsť vyváženie medzi spotrebiteľmi a odvetviami, ktoré touto krízou trpia a spoločnosťami, ktoré z nej profitujú. Chceme rovnováhu,“ uviedla ministerka pre ekonomickú transformáciu Španielska Sara Aagesen.
Okrem Španielska návrh podporuje Taliansko, Nemecko, Rakúsko a Portugalsko. Krajiny veria, že opatrenie by pomohlo financovať podporné programy, obmedziť infláciu ako aj zmierniť tlak na verejné financie. Samotné ropné spoločnosti to kritizujú.
„Producenti fosílnych palív fungujú v cykle nárast-pokles. Tieto aktuálne zisky by im mohli pomôcť stabilizovať ich investície. Preto si myslím, že k tejto diskusii treba pristúpiť starostlivo,“ povedal analytik German Marshall Fund of US Eamon Drumm.
Európska únia už po takejto mimoriadnej dani raz siahla. V roku 2022, v reakcii na energetickú krízu po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Súčasťou mimoriadnych opatrení vtedy bola aj daň z predaja fosílnych palív. Najmä ropy, plynu a uhlia.
