Jedinečná ľudová kultúra, tradície, folklór, ktorému sa tu venujú neraz celé rodiny, a typický pestrofarebný vyšívaný kroj. Ľudový odev dopĺňajú aj bohato zdobené súčasti.
V relácii Slovensko v obrazoch sme sa rozprávali s dvoma dámami, pod rukami ktorých vznikajú tieto nádherné umelecké kúsky.
Tradičná podpolianska kultúra učarovala pani Zuzane už v detstve. Vo Zvolenskej Slatine sa venuje výrobe replík starodávnych svadobných vencov a ich častí.
„Asi som sa narodila vo vzťahu k folklóru a k tradíciám. Bola som tak vychovávaná mojimi rodičmi, prastarými rodičmi, oficiálne som sa vlastne dostala k folklóru až neskôr. Veľmi ma zaujímala celá súčasť ženy od dospievania až po vydaj, a tak som sa tomu začala venovať,“ priblížila výrobkyňa krojových súčastí Zuzana Šovčíková.
Dodržiava pôvodné postupy
Pani Zuzana sa pustila do vlastného výskumu. Inšpirovali ju staré fotografie z konca 19. storočia. Na základe svojho pozorovania zistila, že dnešné svadobné vence, tzv. party, sa robia ako bohato zdobené vysoké čelenky, tie pôvodné však vyzerali úplne inak.
„Boli jednoduchšie, nemali toľko ozdôb, ale bolo tam vidieť viac ručnej práce, umu a citu žien. A to ma zaujalo, že to je to, čomu sa chcem venovať. Takže po slatinskej parte prišiel žibritovský veniec a ďalšie. Teraz som dokončila detviansku partu,“ uviedla pani Zuzana.
Detvianska parta sa podľa nej úplne líši od tých, ktoré sa nosia v súčasnosti. „Teraz tam vidíte veľmi málo trasíl, predtým boli dominantou party, pretože išlo o drahý komponent. Party boli ukončené väčšinou kvietkami, korálkami, kdežto súčasné party sú veľmi vysoké, plné kvetov a končia pávikmi,“ vysvetlila.
Práve preto sa výrobkyňa pri svojej práci snaží dodržiavať pôvodné postupy, no niekedy musí hľadať aj vlastné riešenia. Výsledok však stojí za to.
„Samotná výroba párt a vencov trvá pomerne dlho, pretože sa ich snažím vyrábať z pôvodných alebo aspoň veľmi príbuzných komponentov. Nie všetko sa však dá kúpiť. Tak veľmi veľa vecí vyrábam ručne. Ide napríklad o trasilá a kvietky,“ doplnila pani Zuzana.
S výšivkárkami sa v relácii Slovensko v obrazoch rozprávala redaktorka Zuzana Ševčíková:
Splnila si detský sen
V neďalekom Stožku tvorí pani Jarmila Juchová. Splnila si svoj detský sen a naučila sa vyšívať krivou ihlou. Práve tento spôsob zdobenia krojov je typický pre Podpoľanie.
„Krivá ihla ma zaujala už ako dieťa, keď som sa chodila hrávať k susedom, tam stará mama vyšívala. Zapáčilo sa mi, ako jej to pribúda a aké je to pekné. Vtedy mi dovolila si to vyskúšať, tak začiatok ma naučila ona a potom dlhé, dlhé roky nič, lebo v našej rodine nevyšívala ani jedna starká. Až počas materskej som sa dozvedela o občianskom združení Detviansky tulipán a tam ma pani Agátka Hnilicová naučila vyšívať krivou ihlou,“ priblížila výšivkárka Jarmila Juchová.
Touto výnimočnou technikou pani Jarmila vyšíva košele pre svojho syna – folkloristu, ale aj zástery či obrusy. Do svojho portfólia zaradila aj kapky. Tak v regióne volajú vyšívané a korálikmi bohato zdobené čepce.
„Každý región má svoju výšivku. Ja som viac-menej zameraná na Detvu. Detviansky vzor alebo typický detviansky kroj je pestrý. Ale napríklad taká Zvolenská Slatina alebo Slatinské Lazy, tak tie už majú farby trochu iné,“ uviedla výšivkárka Jarmila.
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva
Vyšívanie krivou ihlou je od roku 2024 zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Výšivkárka toto umenie opisuje ako remeslo krásne, jemné a aj napriek svojej jednoduchosti zložité.
„Krivá ihla, to je taký háčik, napríklad rybársky, má protihrot. Je to trochu zložité. Zospodu máte niť, zvrchu ihlu. Je dôležité mať napnutú látku, aby keď ihlou prepichnete látku, to puklo. A už sa vyťahuje to očko, robí sa retiazka. Chce to cvik,“ skonštatovala pani Jarmila.
Nádherné súčasti krojov z dielní Zuzany Šovčíkovej zo Zvolenskej Slatiny a Jarmily Juchovej zo Stožku nesú v sebe tradičné hodnoty a odkaz našich predkov. Aj preto získali označenie Regionálny produkt Podpoľanie.
