Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Mertz sa dohodli na definitívnom zrušení vývoja a výroby bojovej stíhačky novej generácie. Na projekte známom pod názvom FCAS sa okrem Nemecka a Francúzska malo podieľať aj Španielsko. Na vývoji sa mali podieľať všetky strany rovnakou finančnou účasťou, neskôr chcelo Francúzsko svoj podiel navýšiť a tým získať aj väčšiu kontrolu. S tým však ostatné strany nesúhlasili.
Nemecko-francúzsky projekt FCAS, ku ktorému sa neskôr pripojilo aj Španielsko, sa skončil fiaskom. Dohodli sa na ňom ešte v roku 2017 vtedajšia kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron a malo to byť najmodernejšie bojové lietadlo všetkých čias.
Začiatkom tohto roka sa však začali šíriť informácie o jeho konci. Nemecký minister obrany Boris Pistorius reagoval na novinársku otázku, či je projekt mŕtvy.
„Ako sa hovorí, tí, ktorých už vyhlásili za mŕtvych, často žijú najdlhšie. Či to platí aj v tomto prípade, sa určite ukáže v najbližších dňoch. Rozhodnutie je teraz na predsedoch vlád,“ vyhlásil Pistorius.
Podrobnosti o zrušení projektu poskytol v Rádiožurnále redaktor Tibor Macák:
Zánik projektu oznámili lídri Francúzska a Nemecka krátko po samite Európskej únie a západného Balkánu v Čiernej Hore. Friedrich Merz a Emmanuel Macron sa ho celé mesiace snažili zachrániť. Usilovali sa prekonať nezhody medzi jeho hlavnými partnermi, európskou leteckou spoločnosťou Airbus, ktorá v ňom zastupovala Nemecko a Španielsko, a francúzskou spoločnosťou Dassault.
Zostávajúce systémy mimo hlavného stíhacieho lietadla, ako napríklad bojový cloud vysoko zabezpečených prepojení, si však zachovali rovnaký názov Future Combat Air System, teda FCAS, a sú pripravené na prípadné použitie v inom zbrojárskom projekte.
