Obnova vojenského priestoru Javorina by pre stovky ľudí znamenala návrat v čase a ďalší boj o pozemky, ktoré po desaťročiach získali späť v reštitúciách. Miestni hovoria o nespravodlivosti. Tvrdia, že štát im chce zobrať to, na čo čakali celé generácie.
Kedysi tu žili ich predkovia, potom územie zabralo vojsko a po prinavrátení pozemkov reštituenti začali s jeho obnovou.
„Dobrovoľníckou prácou sme obnovili zasypané pramene Pankrác, Servác, Bonifác, ktoré slúžili ako zásobárne vody pre kúpeľné zariadenie, ktoré tu bolo,“ priblížil predseda družstva Javorina Gabriel Hoffmann.
Príbeh Javoriny sa začal písať v roku 1952. Obce museli ustúpiť vojenskému priestoru. Rodiny sa vysťahovali, domy zbúrali a za plotom s nápisom zákaz vstupu zostali ich pozemky aj spomienky.
Pán Martin mal iba 14 rokov, keď sa musel z tohto územia vysťahovať. Desiatky rokov bojoval za to, aby pozemky boli opäť v jeho súkromnom vlastníctve. „Dosť ľudí sa prihlásilo na výstavbu rekreačných chát, takže sme dali peniaze dokopy,“ vysvetlil reštituent Martin Pitoňák.
O obnove vojenského priestoru Javorina v Správach informovala redaktorka Alena Dudláková:
„Naraz prichádzajú správy, že vojenský priestor sa má znovu obnoviť, a že znovu by sme mali prísť o pozemky, na ktoré sme 20 rokov čakali na vydanie od štátu,“ dodal Hoffmann.
Rezort navrhuje výmenu či odkúpenie
Medzi reštituentmi to vyvolalo veľké emócie, ministerstvo obrany hovorí o dialógu. Navrhuje odkúpenie alebo výmenu za náhradné pozemky.
„Je tam veľa vlastníkov, pre nich bude možno prijateľné, aby mali pozemky scelené. Sem patrí diskusia priamo medzi vojenskými lesmi a vlastníkmi,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
„Neviem, kde v tejto lokalite bude vedieť zohnať 32-tisíc hektárov na zámeny,“ reagoval Gabriel Hoffmann. „Nežiadame veľa. Môže tu byť armáda, nech si opravujú tanky či delá, ale my tu chceme byť tiež,“ povedal reštituent František Pekarčík.
Ministerstvo obrany tvrdí, že v prípade dohody je pripravené investovať aj do rozvoja infraštruktúry v okolí.
