Ktorým inštitúciám dôverujete? Minulý rok ľudia na Slovensku najviac dôverovali vedcom a vedeckým inštitúciám, no to už neplatí. Najnovšie dáta prinášajú nový rebríček a s ním aj zmeny. Výsledky pochádzajú z prieskumu agentúry Focus, ktorý realizovala pre DEEK Inštitút.
Ako vysvetlila Nikola Richterová z DEEK Inštitútu, dôvera v inštitúcie odráža stabilitu krajiny. Ak ľudia neveria inštitúciám, môže to mať dopad na dodržiavanie pravidiel aj celkovú stabilitu spoločnosti.
Podľa nej je dôvera úzko prepojená s tým, ako občania vnímajú kompetentnosť predstaviteľov jednotlivých inštitúcií, kvalitu ich služieb či transparentnosť fungovania.
„Je veľmi dôležité, aby ľudia mali názor, že na čele inštitúcií sú kompetentní ľudia, ktorým záleží na ich dobre. Taktiež, že tam platia transparentné pravidlá. To znamená, že človek, ktorý prichádza do inštitúcie, si nevie niečo zaplatiť, nevie si to vybaviť úplatkom alebo po známosti,“ ozrejmila Richterová.
Na čele rebríčka je školstvo
Kým v minulom roku sa najväčšej dôvere tešili vedci a vedecké inštitúcie, aktuálne sa na čelo rebríčka dostalo školstvo. Najväčšiu dôveru má v školstve 75,2 percenta opýtaných.
Podľa Richterovej za tým nemožno hľadať spokojnosť s výsledkami slovenského vzdelávacieho systému. Pripomenula, že medzinárodné merania, napríklad PISA, dlhodobo ukazujú podpriemerné výsledky slovenských žiakov.
„Celkovo však vnímame, že ľudia na Slovensku vnímajú pozitívne a dôverujú hodnote vzdelania,“ uviedla.
K vyššej dôvere podľa nej mohli prispieť aj reformy v školstve vrátane kurikulárnej reformy, ktorú pozitívne hodnotili viacerí odborníci.
Na popredných priečkach sa umiestnili aj univerzity, vedci a samosprávy. Spoločným menovateľom je podľa Richterovej odbornosť a konkrétne výsledky, ktoré občania dokážu vnímať vo svojom okolí.
O dôvere v inštitúcie na Slovensku hovorila v Ranných správach Nikola Richterová z DEEK Inštitútu:
Dôveru majú aj samosprávy a ozbrojené sily
Pri vedcoch zohráva úlohu najmä presvedčenie, že ich práca nie je motivovaná politickými záujmami. „Je tam veľký predpoklad, že vedec nerobí výskum kvôli tomu, že chce ísť kandidovať do najbližších volieb, ale že chce zistiť nejakú pravdu. Vie si obhájiť, prečo hovorí to, čo hovorí. Je za tým výskum, sú za tým nejaké čísla,“ objasnila.
Vyššej dôvere sa tešia aj samosprávy, keďže ľudia vidia ich výsledky priamo vo svojom okolí. „Samosprávy riešia problémy na lokálnej úrovni a ľudia vidia priamo vo svojom okolí výsledky, čo určite pôsobí pozitívne na dôveru,“ skonštatovala.
V porovnaní s minulými rokmi si polepšili aj Ozbrojené sily SR, dôveruje im 71 percent opýtaných. Richterová pripomenula, že počas pandémie boli výrazne zapojené do manažovania opatrení, čo ich dôvere nepomohlo. Negatívne vplývala aj ich politizácia. „Politika je z pohľadu dôvery veľmi toxická,“ vyhlásila.
Aktuálny rast dôvery môže podľa nej súvisieť aj s vojnou na Ukrajine a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou vo svete.
Výrazný rozdiel vidno aj medzi dôverou vo vládu a samosprávy. Kým vláde dôveruje necelých 36 percent respondentov, samosprávam takmer 70 percent. Podľa Richterovej je to dané najmä tým, že občania majú so samosprávami priamu skúsenosť a vidia výsledky ich práce. Naopak, vládu často vnímajú cez politické konflikty.
„Keď ide vládny príslušník do televízie, väčšinou je tam proti oponentovi a už sa tam vytvára konflikt. S týmto je určite vnímaná aj nižšia dôvera,“ vysvetlila.
Politika je opäť na chvoste rebríčka
Na konci rebríčka sa opäť ocitli politické strany, parlament a vláda. Podľa Richterovej nejde o nový jav, ale o dlhodobý trend, ktorý možno pozorovať nielen na Slovensku. „Aktuálna politická kultúra na Slovensku je v podstate taká kultúra konfliktu,“ povedala.
Dodala, že nízka dôvera môže naznačovať, že súčasný spôsob fungovania politiky nenapĺňa očakávania voličov.
Jedinou politickou inštitúciou, ktorej dôveruje viac ako polovica respondentov, zostáva Úrad prezidenta SR. Richterová pripomenula, že prezidentský úrad sa tradične umiestňuje vyššie než vláda či politické strany.
„Môže za to práve oficiálna nadstraníckosť tohto úradu. Jeho úlohou je aj spájanie a toto by malo byť dôvodom, prečo je tá dôvera vyššia,“ uviedla.
Prieskum agentúra realizovala na vzorke 1 200 respondentov starších ako 18 rokov. Zber dát prebiehal od 2. októbra do 9. novembra 2025 prostredníctvom osobných rozhovorov (CAPI), pri ktorých vyškolení anketári zaznamenávali odpovede do štandardizovaného elektronického dotazníka.
