Najlepšie sa žije v Bratislave. Ukazuje to prvý slovenský index kvality života, ktorý zostavili analytici projektu Obce v dátach. Hodnotí okresné mestá podľa 29 ukazovateľov z verejných dát. Zameriava sa na tri oblasti – zdravie a prostredie, práca a vzdelanie, vzťahy a služby.
Najlepšie hodnotenie 7,5 bodu z desiatich dosiahla Bratislava. Medzi najsilnejšie stránky hlavného mesta patrí dostupnosť nemocničnej starostlivosti či kvalita stredných škôl. Naopak, najväčšie rezervy má v dostupnosti materských škôl aj objasnenosti trestných činov.
Za slovenskou metropolou skončil Senec so 6,5 bodmi. Má veľmi dobrú dostupnosť praktických lekárov aj gastronómie, no už horšiu škôlok. A nepriaznivo je tiež hodnotená priemyselná záťaž v okolí mesta.
Tretie miesto obsadili Malacky s rovnakým indexom 6,5 bodu. Ponuka práce v okrese či dostupnosť lekární patria medzi najlepšie stránky. Negatívom Malaciek je napríklad slabá dostupnosť materských škôl.
Na rebríček sa bližšie pozrela redaktorka Veronika Britaňáková:
Na poslednom mieste skončila Revúca s vyše tromi bodmi. Spomedzi ostatných miest je v Revúcej bývanie finančne dostupné. Pozitívom je tiež blízkosť chránenej prírody. Najväčší priestor na zlepšenie je napríklad v dopravnej dostupnosti či v kvalite stredných škôl.
Priestor na výrazné zlepšenie kvality života má aj Rimavská Sobota, ktorá obsadila predposledné miesto. Získala 3,4 bodu. Lepšie je na tom v počte spolkov a záujmových združení aj s finančnou dostupnosťou bývania. Horšie s nezamestnanosťou či s počtom osôb v hmotnej núdzi.
Na opačnom konci rebríčka je aj Čadca, ktorá má 3,6 bodu. Medzi jej najsilnejšie stránky patrí ponuka železničnej dopravy priamo v meste a kvalita základných škôl v okrese. Rezervy má v kultúrnom a športovom vyžití, ale aj v dostupnosti praktických lekárov.
Zmazávanie regionálnych rozdielov
„My ten rebríček zostavujeme v ČR už od roku 2018. Prvotným impulzom je ukázať, že kvalita života v regiónoch je rozdielna a nejakým spôsobom motivovať buď mestá, alebo štát, aby pristúpili k riešeniu regionálnych rozdielov a práve sa nožničky kvality života ďalej neotvárali,“ vysvetlil riaditeľ projektu Obce v dátach Jan Havránek.
„Nehovoríme, že aj to posledné miesto má zlú kvalitu života, ale hovoríme, že ju má relatívne nižšiu než to prvé mesto. To znamená, že aj v poslednom meste sa dá žiť relatívne dobre, akurát horšie, ako v prvom,“ spresnil.
„Snažíme sa, aby parametre, ktoré môžu ovplyvniť, tak aby vedeli, čo je pre ne dôležité, čo je priorita a čo by mali zmeniť. Zároveň sa snažíme, aby štát, ktorý určuje národnú a regionálnu politiku, vedel, do akých oblastí smerovať konkrétnu pomoc, kde je potrebné podporovať zdravotnú starostlivosť, dostupnosť, kde naopak vznik nových pracovných miest,“ uzavrel Jan Havránek.
Pozrite si kompletný rebríček indexu kvality života v slovenských okresných mestách.
