Obezita patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy súčasnosti a podľa odborníkov sa bez pravidelného pohybu nedá účinne predchádzať jej následkom.
Obezitologička Adela Penesová pri príležitosti Národného týždňa športu pripomenula, že ľudské telo je prirodzene nastavené na pohyb. Moderný spôsob života nás od neho čoraz viac vzďaľuje, vysvetlila v relácii Aktuálne :24. „Keď budete celý deň sedieť na gauči, nič vás nevykopne, a nepovie: Celý deň si ležal, choď sa hýbať,“ vysvetlila.
Pri prevencii a liečbe obezity podľa nej nestačí sústrediť sa len na jedálniček. Dôležitú úlohu zohráva aj pohyb, spánok, psychická pohoda či pitný režim. Odborníčka upozornila, že ľudia často riešia jedlom stres alebo osobné problémy. „Neraz sú to aj psychické problémy, ktoré ľudia zajedajú. Kompenzujú istý stres, traumy atď.,“ priblížila Penesová.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča aspoň 150 minút fyzickej aktivity týždenne. Penesová zároveň radí zaradiť do bežného dňa čo najviac prirodzeného pohybu, napríklad chôdzu alebo využívanie schodov namiesto výťahu. Varuje tiež, že dlhodobá nečinnosť má vážne zdravotné následky. „Inaktivita je rizikový faktor deviatich onkologických ochorení. Naozaj sa musíme hýbať. Hýbme sa,“ vyzvala odborníčka.
Nepriaznivá situácia
Situácia na Slovensku pritom nie je priaznivá. Podľa Penesovej má nadváhu alebo obezitu približne dve tretiny dospelej populácie a problém sa čoraz viac týka aj detí. Oproti minulosti ide o výrazný nárast. „V porovnaní s rokom 1975 bolo 0,7 percent dievčat a 0,9 percent chlapcov s obezitou. Dnes je to desaťnásobne viac,“ objasnila.
Práve detská obezita patrí medzi najväčšie výzvy. Odborníčka upozornila, že ambulancie evidujú prípady s extrémne vysokou hmotnosťou už v mladom veku. „Rozdiel je, keď mám desaťročné dievčatko, ktoré má deväťdesiatpäť kíl. To je tragédia. Alebo trinásťročný chlapec stoštyridsať kíl. Toto sú veľmi ťažké veci, ktoré už musíme my, ako lekári, riešiť a liečiť,“ uviedla.
Penesová zároveň odmieta argument, že za obezitu môže predovšetkým genetika. Podľa nej zohrávajú rozhodujúcu úlohu podmienky, v ktorých žijeme, dostupnosť pohybu či stravovacie návyky. „Genetická predispozícia a epigenetika hrá len minoritnú úlohu. Je to desať až pätnásť percent. Gro je o tom našom obezogénnom prostredí, o tom, aký je náš životný štýl,“ vysvetlila.
Obezita navyše podľa odborníčky nepredstavuje iba problém nadmernej hmotnosti. Spája sa s množstvom ďalších ochorení. Tie sa však často rozvíjajú bez výrazných príznakov. „Je to 230 ochorení. Tie, ktoré najviac rezonujú, sú kardiovaskulárne, čiže srdcovo-cievne ochorenia, ateroskleróza, ale aj cukrovka druhého typu, aj onkologické ochorenia,“ uviedla Penesová.
Odborníčka dodala, že s obezitou sa dá bojovať aj vo vyššom veku. Pacientke sa podľa nej po sedemdesiatke podarilo schudnúť desať kilogramov a zároveň nabrať svalovú hmotu počas jedného roka. K zmene jej pomohla každodenná starostlivosť o chorého manžela.
Penesová preto ľudí povzbudzuje, aby sa nevzdávali ani pri menších cieľoch. „Ak človek sa do toho pustí, dá sa urobiť veľmi veľa zmien a netreba zúfať,“ dodala.
