V Rakúsku rastie záujem o slimáky. Vznikajú slimačie farmy a mladí podnikatelia chcú nadviazať na starú tradíciu. Kedysi totiž vo Viedni jedli viac slimákov ako v samotnom Paríži. Dnes ich považujú za potravu budúcnosti.
Andreas má slimačiu farmu priamo vo Viedni. Bývalý softvérový inžinier ju pred rokmi vybudoval v záhrade svojej babičky. Slimáky chová ekologicky, bez chémie. Minulý rok jeho farmu zaradili medzi 50 najlepších v Európe.
„Keď som s tým začal, veľa som o slimákoch nevedel. Ale už 15 rokov sa učíme, čo a ako zlepšovať. Momentálne máme viac ako 300-tisíc slimákov a dodávame ich do najlepších reštaurácií v celom Rakúsku,“ ozrejmil chovateľ slimákov Andreas.
Slimáky žijú v pásoch repky, ďateliny a bylín. Zberajú ich dvakrát do roka a do reštaurácií dodávajú predvarené. „Mäso zmiešame so soľou, varíme ho tri hodiny len vo vode a ďalšie dve hodiny s vínom, tymianom a mrkvou ako polievku. A potom ho zamrazíme a pošleme do reštaurácií vo Viedni,“ doplnil Andreas.
Slimačím farmám v Rakúsku sa v Správach venovala redaktorka Martina Jančeková:
Slimáky nie sú v rakúsku novinkou, do oblasti sa dostali pred dvetisíc rokmi s Rimanmi, neskôr ich chovali mnísi v kláštorných záhradách. Mohli sa konzumovať aj počas pôstu ako náhrada za mäso, a tak dopyt rástol. V 18. storočí bol vo Viedni dokonca špeciálny slimačí trh a pouliční predavači ich ponúkali naslano aj nasladko. Dnes ich nájdete v mnohých reštauráciách.
„Ľudia by sa nemali báť to vyskúšať. Z hľadiska výživy môžeme povedať, že ide o kvalitný proteín,“ vysvetlil šéfkuchár viedenskej reštaurácie Christoph Schuch.
Hoci o Andraesove slimáky majú reštaurácie záujem, nemá ambície podnikať vo veľkom. „Našou koncepciou nie je byť stále väčší a väčší. Chceme byť kvalitní. Chceme ukázať, aké užitočné môže byť lokálne poľnohospodárstvo,“ uzavrel Andreas.
Slimáky ponúka vo vlastnej záhradnej reštaurácii. Organizuje slimačie festivaly a dodatočné príjmy získava aj z prehliadok a exkurzií.
