Pätnásťročný spor o plánovanú ťažbu zlata pri Detve sa definitívne končí. Najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť ťažiarenskej spoločnosti. V platnosti tak zostáva rozhodnutie, podľa ktorého dobývací priestor Detva – Biely vrch nevznikne.
Všetko sa začalo v januári 2011, keď ťažiari požiadali o určenie dobývacieho priestoru. Plán na povrchovú baňu spojil proti zámeru obyvateľov, samosprávy aj miestne firmy. Viacerí oslovení obyvatelia vtedy uviedli, že s takouto ťažbou nesúhlasia.
Ťažba mala prebiehať v lokalite Biely vrch. Tá by ju zmenila na nepoznanie, keďže tu mal vyrásť 250 metrov hlboký lom a 50 metrov vysoká skládka.
„Znamenalo by to trvalú likvidáciu životného prostredia i likvidáciu Podpolianskych strojární, ktoré sú hlavným zamestnávateľom. Ostali by tam spôsobené nenávratné ekologické škody,“ vyhlásil Roman Podhradský z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato.
Podrobnosti o obavách z ťažby pri Detve v Správach z regiónov priniesol redaktor Lukáš Stračina:
Do ulíc vyšli tisíce
Proti zámeru sa postavili samosprávy, obyvatelia aj zamestnanci podpolianskych strojární. Obávali sa povrchovej bane a spracovania zlata kyanidom. V roku 2012 vyšli do ulíc tisíce ľudí.
„Obvodný banský úrad vydal rozhodnutie, v ktorom určil dobývací priestor Detva, napriek tomu, že s tým nikto v regióne nesúhlasí, samosprávy dali nesúhlasné stanoviská, podpísali sme petíciu, kde je podpísaných jedenásť občanov,“ uviedol organizátor protestu Stanislav Ľupták.
Po rokoch odvolaní Hlavný banský úrad v roku 2013 zrušil určenie dobývacieho priestoru. O rok neskôr Slovensko zakázalo kyanidové lúhovanie. Konanie úrady zastavili, súd im však prikázal rozhodnúť znova. V roku 2022 návrh ťažiarov opäť zamietli. Toto rozhodnutie teraz definitívne potvrdili súdy.
„Je to pre nás obrovská úľava, lebo to znamená definitívny koniec celého toho procesu o určení prípadného dobývacieho priestoru,“ skonštatoval Podhradský.
Pätnásťročný boj miestnych sa tak skončil ich víťazstvom a zlato sa v Detve ťažiť nebude.
