Ruská hekerská skupina Turla podľa Európskej únie (EÚ) útočila aj na Slovensko. Terčom bola kritická infraštruktúra, energetika aj zbrojársky priemysel. Útoky potvrdili ministerstvá zahraničných vecí, investícií aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
Európska únia preto prijala doteraz najrozsiahlejšie sankcie voči ruským hekerom napojeným na tajné služby. Kým viaceré členské štáty reagovali predvolaním ruských veľvyslancov, slovenská vláda zatiaľ diplomatickú odpoveď neoznámila.
Ruským kyberútokom sa v Správach venovala redaktorka STVR Monika Hajko:
NBÚ ešte minulý týždeň na sociálnych sieťach zverejnil stanovisko, v ktorom sa Slovensko pridalo k vyjadreniam Európskej únie aj NATO a ruské kybernetické útoky jednoznačne odsúdilo.
„Slovenská republika zároveň podporila prijatie sankcií EÚ voči osobám a subjektom zapojeným do týchto aktivít,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo zahraničných vecí.
Viaceré európske štáty vrátane Nemecka, Francúzska, Holandska a Rakúska reagovali predvolaním ruských diplomatov a otvoreným odsúdením Kremľa.
„A reakcia Slovenska? Žiadna. Žiadna bezpečnostná rada, žiadne reakcie ministrov, žiadne reakcie ďalších bezpečnostných orgánov,“ skonštatoval odborník PS na bezpečnosť a obranu Peter Bátor.
„Mlčanie pri útoku na vlastný štát už nie je iba politická zbabelosť. Je to zlyhanie základnej povinnosti vlády chrániť bezpečnosť Slovenskej republiky,“ poznamenala poslankyňa a bývalá ministerka investícií Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí).
Kto je za útokmi?
Za útokmi stojí ruská hekerská skupina Turla, pripisovaná tajnej službe FSB. Podľa odborníka patrí medzi najstaršie a najsofistikovanejšie kyberšpionážne skupiny. V napadnutých systémoch dokáže zostať aj celé roky a postupne zbierať dáta.
Získané informácie následne odovzdávajú ruským bezpečnostným štruktúram. „Akonáhle im odovzdajú, povedzme, nejaký prístup alebo informáciu citlivú o danej firme, organizácii, tak sa dá zneužiť na či už deštruktívny útok, alebo možno antikampaň, alebo, povedzme, propagandistické účely,“ vysvetlil špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET Ondrej Kubovič.
Príkladom je minuloročný útok na poľskú energetiku. „Bol to prvý naozaj cielený a otvorený útok tohto druhu na kritickú infraštruktúru člena NATO,“ doplnil Kubovič.
Podľa odborníka by sa aktuálna situácia určite nemala podceniť. Opozícia vyzýva premiéra, aby zvolal bezpečnostnú radu a ministra zahraničných vecí, aby si predvolal ruského veľvyslanca.
„Nemyslím si, že táto situácia si vyžaduje, aby sa predvolával veľvyslanec v tejto situácii, o ktorej sa bavíme,“ reagoval minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD). Na zvolanie bezpečnostnej rady sme sa pýtali aj úradu vlády. Do uzávierky sa nevyjadril.
