Slovensko od stredy (1. 7.) na rok preberá predsedníctvo Vyšehradskej štvorky. Zoskupenie, ktoré pred viac ako tromi desaťročiami spájal spoločný cieľ – návrat do Európy, dnes čelí otázkam o svojej budúcnosti a jednote.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu SAV nemožno očakávať, že by sa obyvatelia krajín V4 každodenne stotožňovali s príslušnosťou k tomuto politickému zoskupeniu. Tvrdí však, že štáty spája viac než len spoločná história.
„To, čo nás spája, je určite nejaká základná norma dobrého susedstva. Nie je podľa nás dôležité, do akého kostola chodí náš sused, ale o tom, či sa vieme dohodnúť, dodržať pravidlá, ktoré sú výhodné pre oboch,“ objasnila sociologička.
Pripomenula, že podľa najnovšieho Eurobarometra považujú obyvatelia krajín V4 za najdôležitejšie hodnoty mier, individuálnu slobodu, dodržiavanie ľudských práv či vzájomný rešpekt.
Spolupráca aj napriek odlišným názorom
Podľa Kusej politické rozdiely medzi krajinami nemusia automaticky narúšať vzťahy medzi ich obyvateľmi. Za kľúčovú považuje schopnosť spolupracovať napriek odlišným názorom.
Sociologička zároveň pripustila, že postoje krajín V4 sa v niektorých témach odlišujú od väčšinového názoru v Európskej únii. Ako príklad uviedla migračnú politiku, pri ktorej menšie štáty podľa nej prirodzene viac chránia vlastné záujmy. „Malé krajiny môžu ťažšie prijímať niektoré celoeurópske normy a potrebujú si chrániť vlastné zdroje a pohodu predovšetkým svojho obyvateľstva,“ vysvetlila.
O Vyšehradskej štvorke hovorila v relácii Aktuálne :24 sociologička Zuzana Kusá:
Rozdielne postoje podľa nej existujú aj vo vzťahu k Rusku. Pripomenula pritom výsledky jarného Eurobarometra, podľa ktorého v Poľsku prevažujú výrazne odmietavé názory na Rusko. Na Slovensku a v Maďarsku zostáva časť obyvateľov voči Moskve tolerantnejšia.
Ako však uviedla sociologička, podpora Vyšehradskej štvorky medzi obyvateľmi neklesla. Odkázala na výskumy Inštitútu pre verejné otázky aj agentúry NMS, ktoré ukazujú, že obyvatelia krajín V4 vnímajú toto zoskupenie ako dôveryhodné.
„Obyvateľstvo túto inštitúciu považuje za dôveryhodnú a zrejme v nej vidí určitý obranný mechanizmus menších krajín a ich záujmov,“ skonštatovala Kusá.
Dodala, že aj keď viacerí analytici v minulosti označovali Vyšehradskú štvorku za „mŕtvu“, medzi obyvateľmi podľa nej naďalej pretrváva priateľský kapitál, na ktorom môžu politici stavať.
