Rovnaká práca, rovnaký zamestnávateľ, no jeden človek dostane výplatnú pásku a druhý posiela faktúru. Môže ísť o takzvanú fiktívnu živnosť, ktorou firmy obchádzajú odvody a dane.
Inšpektorát práce preto od januára 2026 robí vo firmách častejšie kontroly. Kým vlani kontrolóri odhalili 82 takýchto živnostníkov, tento rok ich je zatiaľ 118.
Ak sa človek s firmou dohodne, že pre ňu bude pracovať ako zamestnanec, firma za neho odvádza odvody aj preddavok dane. Živnostník si odvody platí sám a sám podáva aj daňové priznanie. O tom, kto je zamestnanec a kto živnostník, rozhodujú znaky závislej práce, ktoré určuje zákon.
„Pracovník pracuje v priestoroch toho zamestnávateľa, pracuje s jeho výrobnými prostriedkami, pracuje na jeho pokyn, má nejakú dovolenku, poberá pravidelnú mzdu,“ vysvetľuje advokát Andrej Maar.
Fiktívnym živnostiam sa v Správach venovala redaktorka Dominika Wleterová:
Päť znakov závislej práce
Do konca minulého roka muselo byť pri závislej práci splnených päť znakov, vrátane toho, že pracovný čas určuje zamestnávateľ. Firmy pri kontrolách argumentovali tým, že si živnostník čas práce určoval sám. Toto už od januára neplatí, čo inšpektorom zjednodušilo kontroly.
„Táto zmena, spolu s osvetou a intenzívnejšími kontrolami inšpekcie práce, pomáha prechodu živnostníkov do trvalého pracovného pomeru,“ hovorí generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.
Zväz živnostníkov s označením falošní alebo fiktívni nesúhlasí. Podľa nich sú to ľudia, ktorí si nemôžu vybrať, akou formou sa zamestnajú. Podľa nich o tom rozhodujú zamestnávatelia, pre ktorých je spolupráca so živnostníkom finančne aj administratívne výhodnejšia.
„Každý, kto takto pracuje, by najradšej bol zamestnancom, pretože tam má najviac výhod, najvyšší zárobok a najväčšie istoty aj z hľadiska dôchodkov,“ podotýka prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik.
Zamestnávateľov, u ktorých inšpektori zistili porušenie pravidiel, je oproti minulému roku o 19 viac. Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že ak má byť fiktívnych živnostníkov menej, treba riešiť príčinu, prečo túto formu pracovného pomeru využívajú firmy aj ľudia čoraz častejšie.
„Príčinou je neprimerane vysoké daňové a najmä odvodové zaťaženie práce, ktoré spomedzi krajín OECD patrí medzi najvyššie vôbec. Kým priemer OECD je asi 35 percent, na Slovensku je to viac než 46 percent. To znamená, že štát bežnému zamestnancovi zoberie z výplaty polovicu,“ objasňuje generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Zamestnávatelia kritizujú aj zastaraný Zákonník práce. Chcú nižšie dane a odvody, voľnejšie pravidlá a menej byrokracie.
