Vláda v stredu (1. 7.) schválila zonácie štyroch národných parkov – Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
Dokončenie procesu zonácie prijatím nariadení vlády SR je cieľom plánu obnovy pre vyplatenie ôsmej žiadosti o platbu. Návrhy zonácií v pripomienkovom konaní kritizovala opozícia, vedci aj ochranári z rôznych enviroorganizácií.
Tatranský národný park
Celková výmera TANAP-u bude 74 606 hektárov. V najprísnejšie chránenej zóne A bude 46 163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent výmery. Vyplýva to z materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany sa zaradí 10 695 hektárov národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 17 011 hektárov a zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 735 hektárov, priblížilo ministerstvo.
„Pri vymedzovaní zón sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním,“ uviedol envirorezort v predloženom materiáli.
Vyhlásenie zonácie TANAP-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z júna 2022. Tatranský národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 10 198 na 18 791 hektárov.
„Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku,“ skonštatovalo ministerstvo. Doplnilo, že toto ustanovenie zároveň umožňuje vykonávať reguláciu raticovej zveri a vybraných druhov srstnatej zveri v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka.
Dôvodom zonácie je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. TANAP a jeho ochranné pásmo sa po zonácii bude prekrývať so 14 územiami európskeho významu.
Cieľom zonácie je takisto podľa MŽP zabezpečenie priaznivého stavu 42 biotopov európskeho významu a ôsmich biotopov národného významu, 74 druhov rastlín európskeho a národného významu, 56 druhov živočíchov európskeho a národného významu či 28 druhov vtákov. Materiál nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré časti 15. júla 2036.
Národný park Nízke Tatry
Celková výmera NAPANT-u po zonácii bude 78 840 hektárov. Zo štyroch zón najprísnejšia chránená zóna A, v ktorej platí piaty stupeň ochrany, bude mať výmeru 36 843 hektárov, čo predstavuje 46,73 percenta.
„Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku. Nadmerné stavy niektorých druhov zveri môžu mať negatívny vplyv na ekosystémy národného parku, najmä na prirodzenú obnovu lesných porastov a na reprodukčný úspech niektorých druhov vtákov hniezdiacich na zemi vrátane hlucháňa hôrneho,“ uviedol rezort.
Zóna B so štvrtým stupňom ochrany bude mať 13 295 hektárov, čo predstavuje 16,86 percenta výmery. Zóna C s tretím stupňom ochrany bude predstavovať 35,79 percenta. Najmenej, 488 hektárov, bude mať podľa MŽP zóna D s druhým stupňom ochrany.
Účelom zonácie je tiež zabezpečenie priaznivého stavu 33 biotopov európskeho významu a šiestich biotopov národného významu, 251 druhov rastlín európskeho a národného významu, 83 druhov živočíchov európskeho a národného významu, 38 druhov vtákov a abiotických javov, uvádza sa v návrhu.
NAPANT sa prekrýva s deviatimi národnými prírodnými rezerváciami, 20 prírodnými rezerváciami, 12 národnými prírodnými pamiatkami a troma prírodnými pamiatkami. Po schválení zonácie národného parku budú tieto chránené územia zrušené s výnimkou jaskýň a národnej prírodnej rezervácie Hnilecká jelšina, tvrdí ministerstvo. Ochranné pásmo národného parku sa zároveň prekrýva s 15 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území.
Vyhlásenie zonácie NAPANT-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov, ktoré identifikoval Súdny dvor EÚ v rozsudku z roku 2022 týkajúcom sa nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.
Národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Dôvodom vyhlásenia je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Zonácia NAPANT-u nadobudne účinnosť 15. júla 2026.
Malá Fatra
Výmera NP Malá Fatra bude po novom 20 835 hektára. Najprísnejšie chránená zóna bude tvoriť 33,6 percenta výmery.
Zóna B so štvrtým stupňom ochrany bude mať podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR 4,05 percenta. Územie s tretím stupňom ochrany bude pokrývať 61,5 percenta národného parku. Zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 166 hektárov.
„Národný park Malá Fatra sa v navrhovanej úprave hraníc prekrýva so 17 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území, a to 12 národnými prírodnými rezerváciami a 5 prírodnými rezerváciami. Celková výmera týchto chránených území predstavuje 4483 hektárov,“ priblížil envirorezort. Dodal, že po schválení zonácie budú tieto chránené územia v národnom parku zrušené s výnimkou jaskýň.
Predmetom ochrany je predovšetkým 53 biotopov európskeho významu a národného významu, 72 chránených druhov rastlín, 48 chránených druhov živočíchov a 32 druhov vtákov.
Vyhlásenie NP Malá Fatra má taktiež prispieť k odstráneniu nedostatkov uvedených v žalobe Európskej komisie vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho. V rámci nej Súdny dvor Európskej únie 22. júna 2022 vyhlásil rozsudok, pričom konštatoval porušenie smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V celom rozsahu tiež MŽP vyhovelo žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Európskou komisiou.
„Malá Fatra je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera (potenciálnych) biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 1 668 hektárov na 3 059 hektárov,“ uviedol rezort.
Dôvodom vyhlásenia národného parku je tiež konanie o porušení zmlúv, ktoré vedie Komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Ide o nedostatočné označovanie území európskeho významu za osobitne chránené územia, ako aj chýbajúce ciele a opatrenia ochrany prírody.
Malá Fatra sa má po zonácii prekrývať s ôsmimi územiami európskeho významu, pre ktoré boli v dokumentácii ochrany prírody stanovené ciele ochrany, ozrejmilo ministerstvo. Zonácia Malej Fatry nadobudne účinnosť 15. júla 2026.
Poloniny
Rozloha NP Poloniny bude mať po zonácii 32 809 hektárov. Zóna A s piatym stupňom ochrany by mala predstavovať 19,1 percenta územia.
Poloniny budú po zonácii rozdelené do štyroch zón. Zóna A bude mať 6 293 hektárov. Výmeru 1718 hektárov má mať podľa rezortu zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo predstavuje 5,24 percenta rozlohy národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 68,3 percenta výmery. Druhý stupeň ochrany bude v zóne D, ktorá bude mať 2375 hektárov, priblížil.
„NP Poloniny sa prekrýva so siedmimi národnými prírodnými rezerváciami, s 15 prírodnými rezerváciami a s jednou prírodnou pamiatkou. Po schválení zonácie NP Poloniny budú tieto chránené územia zrušené. Ochranné pásmo NP sa nebude prekrývať s národnou sústavou chránených území,“ skonštatovalo MŽP.
Do územia NP Poloniny navrhuje rezort začleniť aj územie prírodnej rezervácie Rydošová, ktorá je v súčasnosti z väčšej časti súčasťou územia Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Envirorezort pripomenul, že Rydošová je súčasťou lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
„Účelom vyhlásenia národného parku je zabezpečenie ochrany prírodných procesov a zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany národného parku, ktorými je 22 (z toho šesť prioritných) biotopov európskeho významu a tri biotopy národného významu, 41 druhov rastlín európskeho a národného významu, 97 druhov živočíchov európskeho a národného významu, 48 druhov vtákov,“ vysvetlilo ministerstvo.
Takmer celé územie NP Poloniny je podľa MŽP súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Do NP zasahujú územia európskeho významu Bukovské vrchy, Stinská, Ulička, časť Beskýd, Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy a časť Chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina. Do ochranného pásma Národného parku Poloniny zasahuje Lúky za Karcabou.
Tvrdí, že územie Polonín je prekryté aj viacerými územiami medzinárodného významu. Celý národný park je od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty zahrnutej do svetovej siete UNESCO.
Od roku 1998 je podľa MŽP rovnaké územie aj držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia. Zonácia Polonín nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré ustanovenie 15. júla 2056.
