Na hlavný obsah

Frustrácia, stres aj nekontrolovateľný hnev: Horúčavy vyčerpávajú nielen telo, ale aj mozog

Vysoké teploty vplývajú aj na našu psychiku.

Na ilustračnej snímke si žena chladí tvár pri verejnej fontáne.
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP/Caroline Blumberg

Nevyspatosť, podráždenosť a stres. Dlhodobé horúčavy vyčerpávajú nielen telo, ale aj mozog. Môžu sa odraziť na zhoršenej nálade a slabšej pamäti. U citlivejších ľudí dokáže extrémne teplo spustiť pocity úzkosti, depresie či nekontrolovateľný hnev.

„Ľudia, ktorí sú vystavení dlhodobo horúčavám, môžu byť podráždenejší. Zároveň môžu cítiť sami u seba zvýšenú mieru frustrácie a zníženú toleranciu voči samotnej frustrácii. Môžeme registrovať verbálnu agresiu, ktorá často predchádza aj fyzickej agresii,“ vysvetlil neuropsychológ Robert Krause.

Ako horúčavy vplývajú na psychiku, priblížil v Aktuálne :24 redaktor STVR Jakub Slivenský:

Problémom však nie sú len vysoké denné teploty, ale aj tropické noci, počas ktorých si telo nedokáže oddýchnuť. Bez kvalitného spánku má mozog na druhý deň problém so sústredením aj s pamäťou.

„Aby sme zaspali, telesná teplota jadra tela musí klesnúť približne o jeden stupeň Celzia. Ak je v spálni 28 stupňov, telo tento pokles nedosiahne. Zaspávame dlhšie, budíme sa v noci a hlavne prichádzame o hlboký spánok. Teda tú fázu, ktorá regeneruje najviac,“ ozrejmil prezident Slovenskej komory psychológov Ján Grossmann.

Prehriaty organizmus tak funguje na hranici svojich možností. Telu chýba regenerácia a reaguje citlivejšie. Aj bežné činnosti, ako riešenie problémov či udržanie pozornosti, nás zrazu stoja oveľa viac síl.

Na horúce dni aj noci si musíme zvyknúť

Tropické dni a noci, keď teplota neklesne pod 20 stupňov, sa pritom na Slovensku stávajú novým štandardom. Podľa klimatológov si na ne budeme musieť zvyknúť.

„Leto v roku 2026 je takým príkladom, aké môžu byť častejšie leta v budúcich desaťročiach. A ak to teraz znášame veľmi ťažko, tak možno v budúcich desaťročiach takéto situácie nebudú iba z času na čas, ale budú ešte pravidelnejšie,“ uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.

Proti stresu z tepla odborníci odporúčajú v prvom rade ochladenie studenou vodou, pomalé dýchanie a pravidelné dopĺňanie tekutín. Pomáha aj úprava denného režimu: vyhnúť sa priamemu slnku v kritických hodinách, vyvetrať spálňu pred spaním a znížiť fyzický nápor na organizmus.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko