V Kremničke pri Banskej Bystrici, kde počas druhej svetovej vojny surovo vraždili civilistov, už ďalšie domy nevyrastú. Pamiatkový úrad totiž vyhlásil viaceré lokality za národnú kultúrnu pamiatku a mesto pripravuje aj zmenu územného plánu. Masaker v Kremničke patrí k najväčším vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska.
Nacisti tam popravili stovky ľudí vrátanie žien a detí. Hoci ide o pietne územie, na ktorom sa nachádzali masové hroby, územný plán tu v minulosti umožnil výstavbu rodinných domov.
„Pred rokom 2015 platil vtedajší územný plán na základe ktorého obyvatelia, ktorí vlastnili v tejto lokalite pozemky, dostali povolenie v rámci územného konania alebo stavebného povolenia, čo bolo potrebné rešpektovať,“ ozrejmil primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Nový územný plán z roku 2015 už ďalšiu výstavbu neumožnil, mesto však muselo rešpektovať skôr vydané rozhodnutia. Pozemky sa tu napriek tomu ponúkali na predaj, čo dodnes pripomína osadená tabuľa. Ochrana územia sa teraz sprísňuje, lokality masových popráv Pamiatkový úrad SR vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku.
„Celé vymedzené územie je potrebné chrániť ako pamäť histórie národa a memento pre budúcnosť a zabezpečiť tak primerané využitie a vzhľad pamätného miesta v celosti vo vzťahu k okoliu,“ uviedol Pamiatkový úrad SR.
Stopke pre výstavbu domov pri masových hroboch sa v Správach :24 venoval redaktor Lukáš Stračina:
Ďalšiu poistku pripravuje aj mesto. V novom územnom pláne chce priestor tankovej priekopy a prístupovej aleje zaradiť medzi verejnú zeleň a vylúčiť tak v tejto časti ďalšiu zástavbu.
„Žiadny stavebný rozvoj, čo sa týka individuálnej bytovej výstavby, alebo akejkoľvek zástavby v tejto lokalite už nebude možný,“ doplnil Nosko.
Presný počet obetí v Kremničke dodnes nepoznáme. Po vojne tu našli a vykopali 747 tiel, historici však hovoria o viac ako tisícke zavraždených. Archeologický výskum navyše pripúšťa, že sa tu ešte môžu nachádzať ďalšie ľudské pozostatky.
„Väčšina obetí bola z krajskej väznice, ale boli to aj obete, ktoré boli len náhodne zozbierané v okolí Banskej Bystrice. Boli to väčšinou účastníci protifašistického odboja, ale viac ako polovicu obetí tvorili rasovo prenasledovaní,“ priblížil historik Stanislav Mičev.
