Budapešť ukrýva pod domami a ulicami tajomný svet, rozsiahly systém jaskýň. Vytvorila ich termálna voda. Podzemné priestory teraz o čosi intenzívnejšie skúmajú hydrogeológovia. Hľadajú čo najlepšie energetické využitie termálnych vôd.
Vchody do jaskýň pod Budapešťou nájdete na rušnej komunikácii alebo medzi rodinnými domami. Pod zemou tvoria rozsiahle prepojené systémy.
„Tieto jaskyne nevytvorila voda na ceste pod zem, ale naopak, na ceste z hlbín zeme na povrch. Čím hlbšie táto voda tiekla, tým je teplejšia a bohatšia na minerály,“ vysvetlila hydrogeologička z Univerzity Loránda Eötvösa Anita Erőssová.
Takmer všetky jaskyne v meste sú suché. Výnimkou je jaskyňa Jánosa Molnára. Svoje meno dostala po vedcovi, ktorý ju síce neobjavil, no ako prvý na základe skúmaní predpovedal, že skrýva obrovský podzemný systém. To, že je z väčšej časti zatopená, poskytuje odborníkom ideálne podmienky na výskum.
„Táto jaskyňa je ako okno do sveta podzemných vôd. Môžeme tu sledovať všetky procesy súvisiace s termálnou vodou v jej prirodzenom prostredí. Je to ako jedno veľké laboratórium,“ pokračovala Erőssová.
Jaskyne pod Budapešťou v Správach objavoval redaktor Viliam Hauzer:
Vplyv klimatickej zmeny
Vplyv klimatickej zmeny pridal výskumu termálnych vôd na dôležitosti. „Klimatická zmena upriamila pozornosť na podzemné vody a ich vyčerpateľnosť. Aktuálne preto skúmame najmä to, ako čo najefektívnejšie využiť teplo z termálnych vôd,“ potvrdila hydrogeologička.
Kým odborníci riešia komplikovaný výskum, bežní návštevníci prichádzajú do budapeštianskych jaskýň obdivovať krasové a minerálne útvary, ktoré vytvorila termálna voda.
„Tu nenájdete pre väčšinu jaskýň typické kvaple, ale útvary podobné karfiolu. Sú dielom termálnych vôd, starých aj desaťtisíc rokov, ktoré putovali z veľkej hĺbky,“ vysvetlil speleológ András Hegedűs.
Teplota v jaskyniach pod Budapešťou je rozdielna. Tam, kde stále cirkuluje termálna voda môže byť aj 28 stupňov Celzia, inde zasa iba jedenásť.
