Bývalý bosnianskosrbský veliteľ a vojnový zločinec Ratko Mladič bude mať štátny pohreb, informoval Belehrad. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu ho pritom odsúdil na doživotie za genocídu a vojnové zločiny spáchané počas vojny v Bosne v 90. rokoch.
The Guardian konštatuje, že Ratko Mladič zomrel ako jeden z najnenávidenejších masových vrahov modernej Európy. Napriek tomu je však pre časť srbských nacionalistov dodnes hrdinom. Práve tento rozpor ukazuje, že ideológia, ktorú Mladič stelesňoval, jeho smrťou nezomrela.
Ratko Mladič bol srbským šovinistom až do špiku kostí. V jeho predstave dejín sa miešal pocit krivdy, túžba po pomste a presvedčenie, že Srbom patrí územie, ktoré treba vojenskou silou dobyť a očistiť od iných národov.
Životu Ratka Mladiča sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Slovenského rozhlasu Anna Šípošová:
Jeho armáda nezabíjala iba vojakov. V Bosne vraždila a vyháňala moslimov a Chorvátov, vznikali koncentračné tábory a celé oblasti sa menili na územia, z ktorých mali zmiznúť ľudia iného pôvodu.
Panteón veľkých vojenských veliteľov
Mladič pritom sám seba nevnímal ako zločinca. Videl sa skôr ako srbský pomstiteľ, ktorý napráva dávne historické krivdy. Presvedčil sám seba, že patrí do panteónu veľkých vojenských veliteľov. Študoval Hannibala, Alexandra Veľkého či Clausewitza. Realita však jeho predstavu o vlastnej veľkosti nakoniec rozbila.
Po Srebrenici a zásahu západných síl sa jeho armáda začala v roku 1995 rýchlo rúcať. Mladič zomrel vo väzení, ale jeho príbeh sa jeho smrťou nekončí.
Vojenský projekt zlyhal, no predstava, že násilie možno ospravedlniť historickou krivdou, prežila. A práve v tom spočíva možno najznepokojivejšia časť jeho odkazu. Človek môže zomrieť, armáda môže byť porazená a súd môže vyniesť rozsudok, no ideológia môže prežiť ďalej, uzatvára The Guardian.
