August 1968 patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najťažšie obdobia v moderných dejinách Československa. Pražská jar priniesla nádej na reformu spoločnosti, väčšiu slobodu a uvoľnenie komunistického režimu. Tento proces však 21. augusta 1968 násilne prerušila invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa v Správach :24 opísal, že armáda krajiny na inváziu nereagovala. Odpor však v uliciach kládli obyvatelia.
Klubert potvrdil, že samotná invázia bola pre väčšinu ľudí obrovským šokom. „Šok to bol aj pre väčšinu československého vedenia,“ dodal. Vysvetlil, že invázia bola veľmi dobre naplánovaná, bolo nasadených vyše 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov, 800 lietadiel a ďalšia vojenská technika.
„Bol to obrovský úder na taký malý štát a československé vedenie v obave z krviprelievania vydalo zákaz armáde a ďalším ozbrojeným zložkám, aby kládli okupačným vojskám odpor,“ povedal. „Vďaka tomu mohlo byť Československo obsadené už v priebehu deviatich hodín,“ dodal. „Bolo tu nasadené také obrovské množstvo sily a techniky, že odpor by bol vopred odsúdený na neúspech,“ vyhlásil.
Upozornil však, že okupanti narazili na odpor ľudových más, ktoré sa im snažili zabrániť vniknúť do dôležitých objektov, ako napríklad rozhlas a televízia.
Odpor k okupácii v uliciach
„Ľudia strhávali orientačné tabule alebo ich zatierali, na prístupových cestách stavali barikády. Týmto spôsobom dávali najavo svoj odpor k okupácii,“ povedal. Tiež sa podľa jeho slov snažili sovietskych vojakov presvedčiť, aby išli domov. „Dochádzalo pri tom aj k mnohým tragickým udalostiam,“ povedal.
„Práve táto pražská jar prebudila niečo ako modernú občiansku spoločnosť, čo v ľuďoch veľmi dlho driemalo a práve na jar 1968 vytrysklo na povrch a videli, že všetka nádej, ktorá bola prinesená, má byť zmarená,“ povedal. Dodal, že to vyvolalo v ľuďoch obrovský pocit odvahy a odporu.
