Na čelo Kuby sa postavil v roku 1959, keď sa mu podarilo zvrhnúť diktatúru Fulgencia Batistu. Fidel Castro bol premiérom i prezidentom, svojich funkcií sa definitívne vzdal až v roku 2008, keď moc prenechal bratovi Raúlovi.
Pre mnohých bol symbolom totalitného vládcu, nemálo ľudí ho však vnímalo ako ikonu revolúcie a nezávislosti Kuby, ktorú premenil na prvú krajinu budujúcu socializmus či komunizmus nielen v rámci Latinskej Ameriky, ale aj západnej pologule.
Vo štvrtok 13. augusta uplynie od narodenia jedného z najkonzervatívnejších politikov 20. storočia 100 rokov.
Na Kube vládol takmer päť dekád, pričom jeho budovanie socializmu priviedlo krajinu k hospodárskemu úpadku. S jeho autoritárskym vládnutím sa spája aj porušovanie ľudských práv a množstvo obetí.
Tisíce ľudí zomreli pred popravnou čatou, vo väzení alebo pri pokuse o útek z krajiny. Ich celkový počet sa odhaduje na desaťtisíc až jedenásťtisíc.
Výrazná osobnosť študentského hnutia
Fidel Castro sa narodil 13. augusta 1926 neďaleko mestečka Birán, v rodine prosperujúceho pestovateľa cukrovej trstiny.
Jeho otec Ángel Castro y Argiz pochádzajúci zo Španielska mal počas prvého manželstva milenecký pomer so slúžkou Linou Ruz Gonzálezovou, s ktorou sa neskôr aj oženil. Mali spolu sedem detí, medzi nimi aj Fidela a Raúla.
Budúci vodca kubánskej revolúcie absolvoval v roku 1950 právnickú fakultu v Havane. Už počas štúdia patril medzi výrazné osobnosti študentského hnutia.
V roku 1947 sa pripojil k neúspešnému pokusu o zvrhnutie generála Rafaela Trujilla v Dominikánskej republike. O rok neskôr sa zúčastnil na mestských nepokojoch v kolumbijskej Bogote.
Po ukončení štúdia vykonával právnickú prax, ale stal sa aj členom reformnej Kubánskej ľudovej strany, nazývanej Ortodoxos. V roku 1952 kandidoval za stranu do parlamentu, ale v marci toho istého roku prevzal moc na Kube generál Batista, ktorý zvrhol prezidenta Carlosa Pría Socarrása a voľby zrušil.
Odpor voči generálovi Batistovi
Castro sa zapojil do aktívneho odporu voči generálovi a v lete 1953 sa podieľal na pokuse o prevrat, ktorý sa začal útokom na kasárne Moncada. Asi stovka revolucionárov sa chcela zmocniť zbraní a následne rozpútať celonárodné povstanie.
Vládne jednotky ich útok však odrazili a vzbúrencov zabili alebo zatkli. Pred súdom sa ocitli aj bratia Castrovci, ktorí sa po viac ako dvoch rokoch za mrežami dostali vďaka amnestii na slobodu.
Po prepustení zorganizovali v Mexiku z kubánskych exulantov revolučnú skupinu pod názvom Hnutie 26. júla.
V Mexiku sa Fidelovým blízkym spolupracovníkom stal aj lekár a legendárny revolucionár pochádzajúci z Argentíny Ernesto Che Guevara. Ich zámerom bolo zvrhnúť Batistu a nastoliť demokratickú vládu.
Prvý, neúspešný pokus uskutočnili začiatkom decembra 1956, keď sa viac ako 80 ozbrojených mužov vylodilo na východnom pobreží Kuby. Väčšina z nich však padla v boji s vládnymi jednotkami, prežili len Fidel, jeho brat Raúl, Che Guevara a deväť bojovníkov.
Stiahli sa do hôr a pokračovali v partizánskom boji. Ku Castrovi sa postupne pridávali ďalší bojovníci, ktorí pod jeho vedením zaznamenali viaceré víťazstvá, až napokon 1. januára 1959 Batista z Kuby utiekol.
Narušenie vzťahov s USA
Fidel Castro sa 16. februára 1959 stal predsedom kubánskej revolučnej vlády. Po nástupe do funkcie začal presadzovať radikálnu politiku. Znárodnil kubánsky obchod a priemysel, zaviedol pozemkové reformy a vyvlastnil americké podniky pôsobiace na Kube.
Spojené štáty americké začali považovať Castra za nepriateľa, čo sa ešte viac prehĺbilo, keď v roku 1960 podpísala Kuba obchodnú dohodu so Sovietskym zväzom.
V tom istom roku sa prerušila väčšina hospodárskych väzieb medzi Kubou a Spojenými štátmi, ktoré v januári 1961 prerušili aj diplomatické vzťahy s ostrovnou krajinou.
V roku 1961 americká vláda tajne vyzbrojila tisíce kubánskych exulantov s cieľom zvrhnúť Castra. Ich vylodenie v Zátoke svíň v apríli 1961 však Castrove ozbrojené sily potlačili.
Kuba prijala vo februári 1976 novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby sa Fidel Castro stal aj prezidentom a predsedom Štátnej rady a vlády.
Rozpad Sovietskeho zväzu v decembri 1991 však ukončil rozsiahlu sovietsku pomoc Kube a obchod s „Ostrovom slobody“, čo spôsobilo veľký hospodársky úpadok krajiny.
Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby v októbri 1997 potvrdil Castro svojho mladšieho brata Raúla ako svojho budúceho nástupcu. Kubánsky parlament zvolil v marci 2003 Castra za predsedu Štátnej rady aj na šieste päťročné funkčné obdobie.
Vládnutie odovzdal bratovi
Po prejave 20. októbra 2004 však Castro zakopol a spadol, pričom utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky. Po operácii v dôsledku vnútorného krvácania dočasne odovzdal 1. augusta 2006 funkcie bratovi Raúlovi.
Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Vodca kubánskej revolúcie sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl.
Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu prezidenta. Kubánsky parlament zvolil 24. februára 2008 jeho brata Raúla za prezidenta a nového predsedu Rady štátu.
Fidel Castro zomrel 25. novembra 2016 v Havane vo veku 90 rokov. Patril medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete.
Počas jeho vládnutia sa v Bielom dome vystriedalo desať amerických prezidentov: Dwight D. Eisenhower, John F. Kennedy, Lyndon B. Johnson, Richard Nixon, Gerald Ford, Jimmy Carter, Ronald Reagan, George H. W. Bush, Bill Clinton a George W. Bush.
