Jej meno sa stalo synonymom pre exotiku, erotiku a nebezpečné hry tajných služieb. Príbeh ženy, ktorá očarila najmocnejších mužov Európy a napokon ju popravili, fascinuje už viac ako storočie. V piatok 7. augusta sa pripomína 150. výročie narodenia legendárnej Mata Hari.
Margaretha Gertruida Zelleová sa narodila 7. augusta 1876 v holandskom meste Leeuwarden do rodiny úspešného klobučníka Adama Zelleho. Keď mala pätnásť rokov, otec zbankrotoval a krátko nato zomrela jej matka.
V roku 1895 sa cez inzerát vydala za o dvadsať rokov staršieho kapitána Rudolpha MacLeoda, dôstojníka holandskej koloniálnej armády.
Dva roky po svadbe sa manželia presťahovali na indonézske ostrovy Jáva a Sumatra vo vtedajšej Holandskej Indii. Pobyt v kolóniách však pre Margarethu nebol šťastný. Manželstvo poznačil MacLeodov alkoholizmus, hrubosť a nevera. Najťažšou ranou bola smrť ich syna Normana v roku 1899, ktorá zostala neobjasnená.
V tomto období sa začala zaujímať o miestne tradície a tance. Prijala meno Mata Hari, čo v malajčine znamená „oko dňa“, metaforu pre Slnko. Po návrate do Európy sa manželstvo v roku 1902 definitívne rozpadlo. Súd zveril dcéru Jeanne Louise otcovi a Margaretha odišla bez prostriedkov do Francúzska.
V roku 1903 sa rozhodla skúsiť šťastie v Paríži. Najprv pracovala ako modelka a jazdkyňa v cirkuse, no rýchlo pochopila, že Paríž túži po exotike. Jej oficiálny debut pod menom Mata Hari sa uskutočnil 13. marca 1905 v Musée Guimet.
Predstavila sa ako jávanska princezná zasvätená do tajných indických tancov. Vystúpenia, pri ktorých sa postupne odhaľovala, až kým nezostala len v drahokamami zdobenej podprsenke a šperkoch, vyvolali senzáciu.
Do parížskych salónov priniesla erotiku zahalenú do závoja spirituality a umeleckého pátosu a zakrátko sa stala jednou z ikon obdobia Belle Époque. Čoskoro vystupovala aj v ďalších európskych metropolách – vo Viedni, v milánskej La Scale či v Madride.
Vzťahy s vplyvnými politikmi
Ako žiadaná kurtizána udržiavala vzťahy s diplomatmi, vysokopostavenými dôstojníkmi a vplyvnými politikmi z oboch strán budúceho vojnového konfliktu. Vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914 ju zastihlo v Berlíne.
Ako občianka neutrálneho Holandska mohla relatívne voľne cestovať po Európe. Práve táto mobilita a kontakty s elitou robili Mata Hari zaujímavou pre tajné služby.
Podľa historických záznamov ju v roku 1914 kontaktoval nemecký konzul v Amsterdame Alfred von Kremer a ponúkol jej peniaze za informácie. Dostala kódové označenie H21. V roku 1916 ju oslovil kapitán Georges Ladoux, šéf francúzskej kontrašpionáže.
Motivovaná sľúbenou odmenou vo výške milióna frankov a snahou zabezpečiť sa, Mata Hari súhlasila so spoluprácou v prospech Francúzska. Jej úlohou malo byť využitie kontaktov s nemeckými dôstojníkmi, vrátane pruského korunného princa Wilhelma. Ocitla sa tak v pozícii dvojitej agentky.
Neskoršie výskumy však ukazujú, že nebola profesionálnou špiónkou. Informácie, ktoré odovzdávala, boli často povrchné alebo neaktuálne klebety z vyšších kruhov.
Koncom roka 1916 nemecký vojenský pridelenec v Španielsku vyslal do Berlína rádiotelegrafickú správu o agentovi H21. Mata Hari sa v tom čase nachádzala na ceste do Madridu. Správa bola zašifrovaná kódom, o ktorom Nemci vedeli, že ho Francúzi už prelomili.
Išlo o premyslený ťah, ktorým sa nemecká rozviedka chcela zbaviť neužitočnej a podozrivej agentky. Francúzska kontrašpionáž správu zachytila a kapitán Ladoux ju využil ako ideálneho obetného baránka.
Odsúdili ju na trest smrti
Mata Hari bola zatknutá 13. februára 1917 v parížskom hoteli Plaza Athénée. Neverejný súdny proces prebiehal 24. a 25. júla 1917. Žalobca ju obvinil, že informácie, ktoré poskytla Nemcom, stáli životy 50-tisíc francúzskych vojakov.
Počas pojednávania priznala, že bola kurtizánou, ale špionáž dôrazne odmietla. Napriek tomu ju odsúdili na trest smrti. Poprava sa uskutočnila 15. októbra 1917 za úsvitu v pevnosti Vincennes. Mata Hari si zachovala dôstojnosť až do konca.
Odmietla si nechať zaviazať oči a podľa svedectiev poslala dvanásťčlennej popravnej čate vzdušný bozk. Keďže si jej telo nikto z rodiny neprevzal, bolo odovzdané na anatomické účely.
V roku 2017 francúzske ministerstvo obrany odtajnilo 1275 strán dokumentov týkajúcich sa jej procesu. Analýza týchto materiálov a výskumy historikov priniesli nový pohľad na jej vinu.
Prevláda názor, že Mata Hari nebola významnou špiónkou, ktorá by ovplyvnila priebeh vojny. Bola skôr obeťou dobovej hystérie a potreby francúzskej vlády nájsť vinníka za vojenské neúspechy.
Príbeh Mata Hari prežíva v kolektívnej pamäti aj vďaka početným filmovým spracovaniam, v ktorých ju stvárnili hviezdy ako Greta Garbo či Sylvia Kristel. Aj 150 rokov od jej narodenia zostáva pripomienkou, ako ľahko sa v čase krízy môže pravda stať obeťou propagandy.
