Štefan Horský, považovaný za prvého slovenského rozhlasového moderátora, sa po takmer šiestich desaťročiach symbolicky vrátil do štúdia relácie Dobré ráno, ktorú pomáhal uvádzať do života v roku 1966.
V rozhovore pre Rádio Slovensko zaspomínal na obdobie, keď sa rodil nový formát ranného vysielania, ktorý priniesol dovtedy nepoznaný spôsob komunikácie s poslucháčmi.
Podľa Horského bola najväčšou zmenou práve bezprostrednosť vysielania. Kým dovtedy rozhlas stál najmä na čítaní pripravených textov, Dobré ráno otvorilo priestor spontánnym vstupom, telefonickým rozhovorom aj aktuálnym udalostiam dňa.
Ako spomína, nový formát znamenal nielen skoré ranné vstávanie redaktorov, ale aj zásadnú zmenu vo vzťahu medzi moderátorom a poslucháčom.
Dnes 96-ročný Horský hovorí, že základom kvalitného rozhlasu bolo a zostáva dobré spravodajstvo. Pripomenul slová jazykovedca Jozefa Mistríka, podľa ktorého „kto má dobré spravodajstvo, má dobrý rozhlas“, a dodal, že práve na tomto princípe stavali aj ranné vysielanie.
Popri aktuálnych informáciách však podľa neho k úspechu relácie patrila aj hudba, ktorá mala poslucháčov sprevádzať príjemnou atmosférou do nového dňa.
Začiatky vysielania
Štefan Horský patrí medzi výrazné osobnosti histórie Slovenského rozhlasu. Jeho meno sa spája so začiatkami ranného vysielania Dobré ráno, ktoré začal moderovať v roku 1966.
V rozhlase pôsobil od začiatku 50. rokov a podieľal sa na formovaní moderátorského štýlu, ktorý bol na Slovensku dovtedy neznámy.
Počas okupácie Československa v auguste 1968 sa zapojil do vysielania slobodných informácií. Za svoj postoj čelil následným perzekúciám. Prišiel o možnosť moderovať aj publikovať a v rozhlase pokračoval na odborných pozíciách.
Popri rozhlasovej práci sa venoval aj publicistike a je autorom viacerých kníh o médiách a svojich životných skúsenostiach.
Vypočujte si rozhovor so Štefanom Horským v Rádiu Slovensko:
