Na hlavný obsah

Zapísala sa nielen do máp, ale aj spomienok a príbehov domácich: Zemplínsku šíravu odovzdali do užívania pred 60 rokmi

Vodné dielo malo prioritne slúžiť na hospodárenie s vodou.

Na ilustračnej snímke Zemplínska šírava.
Ilustračná snímka. Foto: STVR

Do dejín Zemplína sa navždy zapísal 12.august 1966. Do užívania sa odovzdalo vodné dielo Zemplínska šírava. Postupom času sa stala po Vysokých Tatrách druhým najnavštevovanejším turistickým centrom Slovenska.

Letá plné slnka a vody sem prilákali celé generácie domácich aj zahraničných návštevníkov. Zemplínska šírava pôvodne niesla pomenovanie Vihorlatská Sĺňava.

„Počas slávnostného programu práve 12. augusta 1966 vtedajší minister lesného a vodného hospodárstva Jozef Smrkovský svojou slávnostnou rečou uviedol dielo do života. Zaujímavosťou tejto slávnosti je, že súčasťou programu bola prvá výletná plavba loďou na Zemplínskej šírave, a tá loď sa volala Vihorlat. Riadil ju vtedajší kapitán Hudák, ktorý pochádzal z Komárna,“ ozrejmil kurátor výstavy Martin Urban.

Jubileu, ktoré oslavuje Zemplínska šírava, sa v Ranných správach venovala redaktorka STVR Lucia Benetínová:

Zemplínska šírava má v súčasnosti šesť rekreačných stredísk – Prímeska, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, Klokočov a Paľkov. To, ako kedysi vyzerali brehy slovenského mora, dnes návštevníkom približuje výstava v Zemplínskom múzeu.

Z vodného diela, ktoré malo prioritne slúžiť na hospodárenie s vodou, sa už prvú sezónu po otvorení stalo „Slovenské more“.

Dovolenka pri Zemplínskej šírave vyšla v roku 1975 štvorčlennú rodinu na 680 československých korún. „Podarilo sa nám tak trochu náhodou spoznať prvého plavčíka, ktorý na Šírave pracoval už v roku 1967. Na inzerát v novinách prišiel až na brehy Šíravy a v tom čase tam bol ako plavčík úplne sám,“ uviedol Urban.

Niekdajšiu slávu Hôrky pripomínajú schátrané budovy

Rekreačné stredisko Hôrka patrilo pred desiatkami rokov k najnavštevovanejším miestam na Zemplínskej šírave. Jeho niekdajšiu slávu dnes pripomínajú už len schátrané budovy.

„V jednom období sem prišlo viac ako 200-tisíc návštevníkov. Chodili sem ľudia z celého Československa, ale aj zo zahraničia. Potom prišli 90. roky, otvorili sa hranice a ľudia začali cestovať do zahraničia. Zemplínska šírava tak postupne upadala do zabudnutia,“ priblížil riaditeľ ZOOCR Tibor Tabak.

Zemplínska šírava má rozlohu 33 kilometrov štvorcových. Maximálna hĺbka je 15 metrov. Počas výstavby tejto vodnej nádrže zaplavili viac ako 130 domov. „Náš rodinný dom je dnes pod vodou. A tam, kde máme pieskové ihrisko, stojí na jeho konci ešte pozostatok hrušky z našej záhrady,“ povedala starostka obce Klokočov Monika Hudáčková.

Šírava má výborné poveternostné podmienky. Práve to z nej robí ideálne miesto pre jachtárov. Plachtiť sa učia už aj malé deti od šiestich rokov.

„Máme teplú vodu od mája už niekoľko rokov, teplú vodu do novembra už niekoľko rokov, takže ideálne podmienky na jachting. Fúka nám síce náš klasický severný vietor, ktorý sa deti od začiatku učia zvládať, takže s tým nemajú problémy,“ poznamenala trénerka jachtingu Janka Polovinčáková.

Zemplínska šírava sa nezapísala iba do máp Slovenska. Zapísala sa najmä do spomienok a príbehov ľudí, ktorí pri jej brehoch prežili tie najkrajšie chvíle.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny